Založ si blog

Hornouhorský zbojník Juraj a jeho družina 34 – ostrov

Hneď nato, bez prestávky či preskakovania času 
 
FERI  OŠTINOHA:     Kde len ten Veľkonočný ostrov môže byť?

RUDI  OŠTINOHA:     Nepamätáš sa? Raz nám dedo rozprávali, že keď po 

                                     drotárčine ako džarko chodievali, kdesi sa pozabudli, zostali 

                                     na Veľkú noc, a užívali si tam s pani grófkou, kým pán gróf na 

                                     poľovačke  jelene naháňal. Ale kde to bolo? Nie a nie si 

                                     spomenúť… Žeby na Dunaji? I žito tam rástlo.

MĽANDRIAK:              Aké len strategické záujmy môže mať Veľkonočný ostrov na 

                                     Horehroní? Ropu nemáme…

FERI  OŠTINOHA:     Možno žinčicu… Halušky… 

RUDI  OŠTINOHA:     Veď píšu jasne – ide im o blaho nášho pospolitého ľudu.

FERI  OŠTINOHA:     Nech si ho zoberú, to blaho, keď im o neho ide, a nám nech 

                                     dajú pokoj. 

SUROVEC:                 Verím, že nás nemienia nakaziť demokraciou…

MĽANDRIAK:              Ak tu začnú zbíjať oni, kam sa podejeme  my?  Veď i tak som 

                                     už dvadsať rokov nikoho neozbíjal, no na druhej strane ani 

                                     nikomu nič nedal. 

JANO  KRAVINEC:    Tak sa potom nečuduj. Nevoľníci čakajú, že im dačo kvapne, 

                                     a my nič.  Čo, ak to niekto z nich napísal sťažnosť: Do 

                                     Strachburgu? 

SUROVEC:                 Tak je, chlapi. Najvyšší čas začať opätovne zbíjať. Veď už i 

                                     deti odmietajú učiť sa básničky o nás zo šlabikárov. Vraj už 

                                     nie sme hrdinovia, ako voľakedy. 

ATTILA:                       Poďme na krížiacku  výpravu! 

IŠTVÁN:                      Na pavúky?

MĽANDRIAK:              Iba ak na odpust do kostola v Častej – Papierničke. 

TUROŇ-ZBOJNÍK:     Čerta starého a rohatého im o ľud pospolitý ide. Ide im, ako tu

                                     Feri povedal, o tú žinčicu hornouhorskú. 

MAŤO  KLIEŠŤ:          Tak je! Žinčica – to najlepšie, čo doma máme!

SUROVEC:                 (Zapcháva mu ústa.) Ticho… Skrytá reklama… 

NIKOLA  ŠUHAJ:        Ľahká žena! Našej žinčice sa im zachcelo… 

IŠTVÁN:                       A potom príde rad na naše oštiepky. 

HRAJRUKA:                (Konečne sa vyspal)  Vy ako chcete, ale ja sa neodzbrojím. 

                                      Ja si teda raz nedokážem predstaviť hornouhorského 

                                      zbojníka bez valašky, klobúčika, opašťoku… 

MIŠO  ILČÍK:               …a triezveho… bez imunity…

TUROŇ-ZBOJNÍK:     Ani ja zo seba pohlavného úda robiť nenechám! (Podíde k 

                                     jedli, v ktorej má zaťatú valašku, vytiahne ju, zakrúži nad 

                                     hlavou) Ujújújújúúúúúj! (Utiahne opasok, len klobúčik nemôže 

                                     nájsť)  Chlapi, a môj klobúčik vybíjaný, či ste nevideli?

                                     S takým odznačikom Fraterlité – Égalité – Liberté?

MAŤO KLIEŠŤ:           A veru, ja som navlas taký videl. Kukučka do neho vajcia 

                                     naznášala, a keďže ona na vajciach nesedáva, budeš ich 

                                     musieť vysedieť sám.   

TUROŇ-ZBOJNÍK:     Nestraš…

ZBOJNÍCI:                  (Rozoberajú si svoje valašky, sviatočne sa ustroja, 

                                     umyjú, učešú, oholia, handry vykefujú a naparfinujú.)

KUBO  BLCHA:          Chlapi, tak sa mi to páči. Hneď vyzeráme ako zbojníci u 

                                     štúrovcov. To už teda hej!  Hladovku nevyhlasujem, tú aj tak

                                     držíme v jednom kuse a niekedy aj v dvoch, ale aby 

                                     sa o nás svet dozvedel, navrhujem zvyšok dnešného dňa 

                                     stráviť v šľapkách. 

MIŠO  ILČÍK:              A nijaký Veľkonočný či Malomocný ostrov nás nezastraší. 

                                     Nezľakneme sa my, oj, veru nie!

GAJDOŠÍK:                Nech len prídu, veď oni spoznajú, čo je to hornouhorský 

                                     salám… či vlastne zbojník … Old Shatterhnd… 

UHORČÍK:                  Jedno ma trápi… Kam ich pochovávať budeme? Kúska zeme

                                     nezostalo. Developeri všetko … no… 

NIKOLA  ŠUHAJ:        Na Sibír by sme mohli, tam sú aj mamuty pochované… 

ATTILA:                       Keď oni, tak aj my budeme demonštrovať svoju silu. 

KUBO  OŠTINOHA:   Ako to chceš urobiť?

ATTILA:                      Nuž napríklad takto. Večer by sme mohli usporiadať zbojnícku

                                     prehliadku spojenú s lampiónovým sprievodom, ak ovšem 

                                     zoženieme sviečky a zápalky. Zápalky prestali predávať po 

                                     vypálení posledného kaštieľa.  Ale to iba zbojníkom, ktorí 

                                     nefajčia.           

IŠTVÁN:                      Aj poddaných z obce by sme mohli pozvať, aby sa na nás mal 

                                     kto pozerať, tlieskať nám, heslá vyvolávať… Aj bufet by bol…

                                     Hornouhorské stoly, šaláty…

                                     Nech sedliač vie, že na nich nezabúdame v tejto hektickej 

                                     dobe.  

GAJDOŠÍK:                Ja by som mohol vyberať vstupné. … A keď už budú tu, mohli 

                                     by sme ich ozbíjať, ani chodiť nám nikam netreba. 

HRAJRUKA:               Keď sa bude platiť vstupné, nikoho sem nedostaneme. 

GAJDOŠIK:                Tak ako nás chceš zviditeľniť?

HRAJRUKA:               Pozveme Markízu…

ZBOJNÍCI:                  (Prerušia všetku činnosť a zostanú stáť s otvorenými ústami v 

                                     nemom úžase)  

FLOKI:                        (Stiahne chvost medzi nohy… zadné…pokrúti nechápavo 

                                     hlavou) Hav! 

 

D r a g o 

( P o k r a č o v a n i e )

Sedem z Desiatich

08.12.2019

Držal som sa siedmych z Desatora - Kôň má štyri nohy, ja len dve. V chorom Svete stonie Duša chorá, Svedomie je tieňom na stene. . Neveľa som prešiel, chybil veľa - Pokušení vždy je viac viac »

Bez Krídel

05.12.2019

Našiel som krídla Ležať v letnej tráve Ihrá sa vánok s páperím Vítajú ráno Vlnky klokotavé Rozprávke Srdca uverím . Rozprávke vtáčej Z topolieho lístia Že Duša v háve Anjela Bez viac »

Šidlo vo vreci 100

02.12.2019

Piva je stále málo. Keby krčmár každému dočapoval, tak by sa všetkým neušlo. . Koniec krízy vyhlási ten, kto vyhlásil jej začiatok. . Diogénov by bolo aj dnes, len sudy sú tesnejšie a viac »

Sopka Nový Zéland

Po erupcii novozélandskej sopky White Island hlásia zranených i nezvestných

09.12.2019 06:30

Podľa správ miestnych médií utrpelo zranenia najmenej 20 ľudí.

smer, voľby

Smer ďalším videom útočí na všetkých. Experti: Je to dvojtvárne

09.12.2019 06:00

Pozrite si najnovšie video Smeru a názor expertov naň. Nepomýli to voličov? Pre TV Pravda videá Smeru komentujú Michal Ruttkay a Ján Baránek.

Komárno, MHD, Arriva, autobus

Arriva chce zvýšiť ceny cestovného v mestách a krajoch

08.12.2019 23:58

Dopravná skupina Arriva považuje za potrebné zvýšiť ceny cestovného v dotovanej mestskej a prímestskej autobusovej doprave.

Prešov

Ján prežil výbuch v Prešove: Je mi ľúto ľudí, ktorí tam zostali

08.12.2019 21:29

Boli sme s dcérou doma. Cítili sme plyn, valilo sa to cez chodbu až hore. Kričal som z balkóna, nech vypnú plyn. Povedali mi, že sa to už rieši. A o niekoľko minút nastal výbuch.

Drahoslav Mika

fejtóny, aforizmy, básničky

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,635
Celková čítanosť: 3105058x
Priemerná čítanosť článkov: 1899x

Autor blogu