O štrnásť hodín neskôr
Zbojníci vstávajú včaššie ako zvyčajne. Sú k sebe navzájom akísi milší, avšak nie v dôsledku zvrátenej sexuálnej orientácie. Surovec s Ilčíkom dokonca vykopú ukryté kádéčka a rozdávajú ich svojim spoluzbojníkom. Attila s Ištvánom privlečú veľkú hlavátku, len Boh vie odkiaľ ju vzali. Napriek tomu, že je krásny letný deň, oblohu križujú jasné meteority, dva razy sa mihne aj kozmický koráb Vostok-1 madagaskarskej výroby so svorkou ťažných psov na palube. Zo zeme (s malým z) vyliezajú dážďovky a nad poľanou poletujú lietajúce rybičky vo vlastnej šťave, iné zase v sladkokyslom náleve. Aby bola aj nejaká zvuková kulisa, černošský zbor Židov a Arabov spieva tlmeným hlasom hornouhorské trávnice , ak súdny čitateľ – divák zatvorí oči (nie nafurt), cíti, ako mať žne a dieťa nemá kto čičíkať, lebo otec sedí na pive, do ktorého mu padajú lesné osy, pivné mušky, chrústy a pandravy. Hornouhorským bielym pra-pra-pralesom z obdobia mladšieho paleolitu sa prediera žena a s ňou pätoro detí na kosť vyhladovaných. Sem-tam odtrhnú malinku či jahôdku, aj zopár suchohríbov majú v košíku. Žena pokašľáva, a volič ani nemusí byť súdny znalec, aby pochopil, že má suchoty, o sto rokov neskôr nazvané TBC. Ženička s detičkami už zo zotrvačnosti sa objavia na poľane, od únavy a slabosti si toho ani nevšimnú.
CHLAPČEK MIŠKO: Ľaľa, mamka, perníková chalúpka.
DIEVČATKO EVKA: Ja sa bojím ježibaby…
ŽENIČKA: Horkýže perníková… Skôr chalúpka strýčka Toma..
DIEVČATKO HANKA: Alebo Samo Chalúpka…
CHLAPČEK PAĽKO: Mne je to jedno, dajte sajamu, dajte sestacik… hjadny
som…
JERGUŠ CHLAPIN: (Pomalým krokom sa priblíži k tejto čeliadke.)
Hej, ženička pospolitá, a čože vy tu takto? Odkiaľ idete a
quo vadiste?
ŽENIČKA: Ja sa nevadím… Čonková som ja. Zuzana, tak ma pokrstili.
A toto sú moje deťúrence. Hádam ste čítali… Či nekúpite?
JERGUŠ CHLAPIN: Ja som zase zbojník. Jerguš Chlapin. Tiež je o mne knižka.
Ako dobré zvyky kážu, zbojníci nekupujú, ale berú.
ŽENIČKA: Tak si vezmite. Ponúknite sa.
JERGUŠ CHLAPIN: Koho? Čo? Akuzatív. Čím? Inštrumentál.
ŽENIČKA: Moje deti, moje hladné deti…
JERGUŠ CHLAPIN : A prečo ich predávate?
ŽENIČKA: Hladné sú, choré, zoslabnuté…
JERGUŠ CHLAPIN: Chúdence. A kedyže naposledy jedli?
ŽENIČKA: Len toť pred týždňom.Ale rozmaznané sú, už by chceli
jesť pomaly každý deň. To viete – dnešná mládež…
Aj choré sú, samá alergia, na očkovanie my nemáme…
Prdnutie sa považuje za nadštandardný výkon. A turisti
dajú dnes salámu radšej cigánskemu podvodníkovi ako
poctivému hornouhorskému žobráčaťu. A šestáčik tiež.
HRAJRUKA: (Podíde.) A či sa vy naozaj voláte Čonková? Ste mi nejaká
povedomá.
ŽENIČKA: Nuž, volám s Čenková , ale pod týmto menom
ma pandúri hľadajú, nuž som si priezvisko v občianskom
poopravila. Ale len o jedno písmenko. A ešte predtým
som sa volala Hrajruková, to po prvom manželovi taký
ožranisko o bol… Opustil nás , alimenty neposiela…
HRAJRUKA: Nie, s niekym som si vás pomýlil… (Vzdiali sa)
JERGUŠ CHLAPIN: Tak to vy ste tá Čenková, z pátrania po pohrešovaných
osobách… obchodovanie s deťmi, s bielym mäsom a
červenou zeleninou, cviklou… Veď na to je paragraf!
ŽENIČKA: Aký paragraf? Čo je to paragraf? Dajte ho sem!
JERGUŠ CHLAPIN: Dokonca súbeh paragrafov. Predávate deti bez DPH.
Neodvádzate Hornouhorsku dane, v dôsledku čoho je
kráľovská kasa prázdna. Nemáte licenciu na predaj detí.
Hjá, Čenková, žijeme vo feudalzme, tu zákony platia ako
pre feudálov, tak pre nevoľníkov! Len vy choďte pekne do
Tatranskej Lomnice, odkiaľ ste prišli.
ŽENIČKA: To še ňeda
HRAJRUKA: (Vracia sa.) Prečo by a nedalo?
ŽENIČKA: Odkedy sa tu s vami bavím, cestovné zdraželo. Ešte
dobre, že spoj nezrušili. Zlaté otrokárske zriadenie!
HRAJRUKA: Tak si niečo stopnite. Nejakú loď alebo čo…
ŽENIČKA: Ale tade lode nepremávajú…
HRAJRUKA: Ani po Kežmarku nepremávali, a už premávajú. Ešte si
vyberajte…Dajte si marišku, perníček, a budú premávať aj
deltaplány.
ŽENIČKA: Mne je už všetko jedno… Dajte…
HRAJRUKA: (Vlastnoručne ušúľa exmanželke cigaretu…) Zoberte si,
pani…
ŽENIČKA: (Zoberie od exmanžela cigaretu, pár razy potiahne, potom
ju nechá kolovať medzi deťmi)
ČENKOVCI: (Po chvíli všetci roztiahnu ruky na odlet, vnesú sa
„k obloze, Tatry synu“ zakrúžia nad poľanou, zamávajú
zhora na rozlúčku a odiahnu do studených krajov)
HRAJRUKA: Kurva, ono to funguje!
ŽENIČKA: (Zhora.) Redbull ti dáva krííídláááá!
D r a g o
( P o k r a č o v a n i e )
Čonková a deti zbojníka Hrajruku – v lepších časoch… (zdroj)
Celá debata | RSS tejto debaty