O päť minút neskôr
Nič sa nezmenilo, iba poniektorí zo zbojníkov kypria pôdu doteraz ležiacu hornouhorským úhorom a kydajú maštaľný hnoj, pretože v budúcom roku si chcú posadiť a dopestovať vlastné zemiaky, aby sa nemuseli pánstvu a rómstvu prosiť. Umelé hnojivá zásadne vylučujú (nie vylučovacím ústrojenstvom) z používania. Pri zveľaďovaní kúska pralesa si pospevujú: -Práci nedostanu, černou kúži mám… Attila a Ištván ich občerstvujú čerstvo opadanými plánkami a včerajším pivom, lebo čerstvé nedoviezli. Veľmi im nechutí, ale radšej toto jak s klincom do oka.
Keď sa im už od únavy nechce pracovať na svojom (čo netrvalo veľmi dlho), na chate sa otvorí drevená roleta na okne a zaznieva odtiaľ veľkomoravská hymna Když jsme táhli k Jaroměři… Melódia je chvíľami popretkávaná zvukmi tam-tamov, ktoré sa vystupňujú na najvyššiu možnú mieru. Floki uprene pozerá s nastráženými ušami a stiahnutým chvostom na dvere chaty. Hlavné dvere chaty sa odrazu otvoria, či skôr rozletia (najlepšie, ak budú dvojité, lietacie) a prudkým švihom z nich vyskočí švárny bielikovský junák s valaškou v ruke, v drelichových nohaviciach zafarbených na modro, aby si diváci mysleli, že sú to rifle alebo džínsy. (Súdny divák politicky nenakazený už cíti, že teraz príde to, čomu starí Gréci hovorili Boh zo stroja – Deus ex machina – ale najmä Theos apo méchanés, a za ním bude nasledovať katharsis) Junáčik dopadne presne doprostred poľany pred vatru a zanôti: -Héj, čože som porobil pod Poľanou… (Poľana bola pomenovaná podľa známej zubnej pasty, ale to zbojníci vedieť nemohli, lebo pastológiu nikto z nich neštudoval a zuby si nečistili iba vyplachovali alkoholom.) Všetci sa na to divadlo pozerajú ako sprostí.
JUNÁK: (Vydýcha sa.) Bračekovci..! Kamaráti..! Slováci… tpfuj!…
Hornouhoriaci..! Zachráňte svojho národného kladného hrdinu!
ZBOJNÍCI: (Nechápavo krútia hlavami, približujú sa k junáčikovi pomaly,
niektorí ho ohmatávajú, aby sa presvedčili, že to nie je prízrak.
Potrebujú totiž čas na rozmyslenie.Obstúpia ho.)
JUNÁK: Dovoľte mi zaradiť sa! Veď ja som Jáánóóšííkkk!
MIŠO ILČÍK: Ty? Ty že si Jánošík? Nepoznám… Náš Jánošík nosil krásne
vrkoče. A toto je čo? Hlava ako na ostrihanom baranovi.
Celkom holá. Keby na nej neboli uši, vyzerala by celkom ako
zadok mojej starej.
UHORČÍK: Tak je, ako vravíš – presne ako zadok tvojej starej…
JUNÁK – JÁNOŠÍK: To ma labanci… takto… keď som odmietol s nimi bandu biť a ku
kurucom som sa pridal. Mňa – Jánošíííka! Ale to sa hneď
napraví: (Siahne do tanistry, chvíľu sa v nej prehrabúva ako
žena v kabelke, nakoniec nahmatá parochňu s vrkočmi á la
Nšo-Či a nasadí si ju na ostrihanú hlavu. Usmeje sa)
SUROVEC: No, to je trochu iné kafé. Vieš, že ani ja som ťa nespoznal?
Preboha, a čože máš také červené ruky? Vari si nevraždil?
JÁNOŠÍK: Jánošík vraždiť nikdy nebude! Na to má ľudí… A toto tu (Ukáže
červené ruky) – to som meral.
SUROVEC: Meral? A čo?
JÁNOŠÍK: No červenú angliu predsa, tak ako je vo knihách osudu
napísané, pre Rusov. Čosi chystajú… Na zástavy a výzdobu.
Dačo išlo aj na korridu.
GAJDOŠÍK: Dačo si mohol aj na trenírky nechať…
SUROVEC: Dúfam, že si meral spravodlivo.
JÁNOŠÍK: Ako ináč – od buka do buka, a kde buky neboli – od palmy do
palmy, a raz na trhovisku som bol nútený od bambusu do
bambusu.
NIKOLA ŠUHAJ: Čo sa to so svetom porobilo?
JANOŠÍK: A povedzte, ale čistú pravdu: Kým som bol preč, nikto ma
nehľadal?
ZBOJNÍCI: (Zborovo) N I K T O ! ! !
JÁNOŠÍK: Ilčík, povedz, kde je Jánošík?
MIŠO ILČÍK: Nepoviem! … Choď do riti… A teraz na rovinu (Prísnym tónom)
Kde si trčal taký dlhý čas? Otca ti poddanskieho! Há?
JÁNOŠÍK: Možno mi nebudete veriť…
ZBOJNÍCI: Tak je – nebudeme…
JÁNOŠÍK: … ale v kráľovstve Valašskom, valašky pre bačov som
dojednával…
TUROŇ-ZBOJNÍK: To vykladaj svojej starej materi, pačmaga!
JÁNOŠÍK: Čestné slovo hornouhorského zbojníka! Prisahám na bradu
Proroka!
MIŠO ILČÍK: (Tak, aby Jánošík nepočul) Chlapi, tvárte sa, že mu veríte,
možno z neho dačo dostaneme.
TUROŇ-ZBOJNÍK: Môžeš to nejako rukolapne dokázať?
JÁNOŠÍK: Môžem, aha. (Vyberie z tanistry ploskáčika.) Priamo z Vízo-
víc. (Podáva Turoňovi)
TUROŇ-ZBOJNÍK: (Vypije.) Vizo… Víc neměli? (Mľaskne jazykom.)
JÁNOŠÍK: Mali, ale nedali. Ale získal som od nich takticko-strategické
informácie bezpečnostného charakteru.
TUROŇ-ZBOJNÍK: Ty si ich odpočúval? Že sa nehanbíš…
JÁNOŠÍK: Hanbím… ale ja som ich od nich kúpil… presnejšie – vyhral
v kasíne.
MIŠO ILČÍK: No… a čože z toho?
JÁNOŠÍK: Veci sa majú takto… Bratríci a iní vzdialení príbuzní stavajú
opevnenia okolo krčiem a hovoria tomu vozové hradby.
Brúsia si kosy a zuby na oštiepky a párenice. Vedie ich akýsi
Vizigót (Nie Karel Gott – upozornenie pre menej chápavých)
Priemysel Autokar Oračko, jedným okom nevidiaci psohlavec
z Dubovice. Na hornouhorské salaše sa chystajú udrieť na
Veľkú noc v čase polnočnej omše zvanej pastierska. A kvôli
konšpirácii prijali pomenovanie Veľkonočnoostrovania)
MAŤO KLIEŠŤ: Vec sa zdá byť vážnejšia, než sa predpokladalo.
RUDI OŠTINOHA: A o čo im ide?
JÁNOŠÍK: Chcú získať recept na žinčicu. Od kokakoly je im už na
zvracanie. Ale môže to byť aj taktický manéver.
JANO KRAVINEC: Ja som to tušil… A vraj Veľkonočný ostrov… Mňa neobláfnu,
veď aj ja som bol študentom… dva týždne…
Kojoti, koťuhy bratrícke! ( Zovrie v pästi valašku.) Do
zbroje,kto si syn svojho rodu hodný, abo že mi zahyň, abo
buď slobodný! A tie hradby okolo krčiem – načo to?
JÁNOŠÍK: Rátajú so všetkým. Aj s tým, že hornouhorská zbojnič im
recept nedá. A keby ho ukradli, alebo keby sa ho zmocnili
nejakou ľsťou, bude ich prenasledovať až po najbližšiu krčmu,
kde sa bude chcieť občerstviť. A keď sa do krčmy nedostanú,
budú nútení vrátiť sa a občerstviť sa vodou z ozorovského
rybníka. To v prípade, žeby Hron bol zakontaminovaný alebo
zamínovaný, v opačnom prípade by museli piť vodu zo
zákulisia. a za tú treba platiť.
D r a g o
( P o k r a č o v a n i e )
……………..
obrázková príloha
Nšo-či http:6vdfrsakijih=60bgdfvcasertzuio1
hudobná príloha
Jánošíkové spevy
Celá debata | RSS tejto debaty