Drahoslav Mika

Rozmotávam klbko tichej letnej noci

A tkám z neho siete ako z hodvábu
 

Arachné sa mi tu do remesla pletie

Hviezdy zo summitu dušu oziabu 

Zo súhvezdia Ryby do tých sietí vplávu

A mne hviezdna Panna zamotáva hlavu 

Nykta – Matka noci od súmraku vládne

V svete obrátenom hviezdy žiaria na dne…

Koketujem s nimi. Starček Vesmír mladne 

zrodený Chaosom bezdny nedohľadnej

Eósforos prvý Večernicu zažne – 

je rytierom svetla bez hany a bázne 

Dietky Astraia a Eós – rannej zory –

Zrazu ani neviem, ktorej by som dvoril

z tých dvorných dám neba. Obetujem seba

Hviezdnej lásky vzlyky…

Prečesáva Luna Vlásky Bereniky

a ja sa ich nežne dotýkam

Orion sa oddal svojim hrám –

so Síriom loví v medzihviezdnom kroví

Iba so ženami dáko neladí

Bohom ambróziu nosia Pejády

Perseus sa mazná s devou Andromédou

Vypŕchla už sila babky Gorgony

Osud kroky tých dvoch podľa veštby zviedol

Skoro polnoc z veže hlásnik odzvoní

Kassiopeia sa Kéfeovi oddá –

Veď ani krv hviezdna nie je iba voda

Kastor s Polydeukom Býka vedú práve

Aby sa pokochal v hviezdno-mliečnej dráhe…

Pegas roztúžený čaká na pútnika

Na krídlach antiky do mojich snov vniká 

Len Kronos sa k spánku nikdy neuloží –

mžik po mžiku večný odrátava čas

Ja v srdci nosievam ten praobraz Boží 

No a Múzy prosím – Príďte zajtra zas..!

Ak nie

Tak ja

Prídem

Na Parnas!

D r a g o    leto 2009