Drahoslav Mika

 
Ž  E  B  Y   ?  
 
Keď som bol malý

možno som bol vlkom

a netušil som

že zo mňa nebude baranina

Oni o mne

a ja za humnami

hľadajúc kapitolských predkov

hladný, neukojený, morský

zavýjal som na tureckého boha

žalostne

vidiac prvé pozemské

braky.

Spoluhľadal som spolu s tebou a s nimi

vo vyškĺbanom myšaciom kožúšku

a porucha nebola ani tak vo vysielači

ako v zdevastovaných platničkách

Tlak na stolnú príťažlivosť

cez závity viečok,

cez rozptyl dymu,

ako pena na vode,

ako zápach pitralonu,

ako mladosť,

ako márne túžby

ako cukor v čaji

Lákavá beloba dotykov v hĺbke

s trochou tepla sálajúceho

z teba

Len tak ďalej

až do objemu

zmyslu.  
 
D r a g o                I/1990

 
 
 
N E S P A V O S Ť  2
 
Pramene plameňov plávajú plazivo
Plač odmäknutej strechy sfarbuje zem namokro
Odrazu odraz – krivenie zrkadiel
ľadové kvapky kapú v žblnkote noci.

Vymľaskávajú melódiu bez konca
čvach -ťap – čvach – ťap…
Letiaci vzduch sa nafúkol
Vreteno spánku od macochy porušuje pravidlá hry

Chlieb a hry. Chlieb za hry.
Trochu nahryznuté svedomie na priedomí
zvoláva do jaskyne. Nieto vrát pre návrat.
Spleť bez Ariadny..

Pes námesačný
Kľučkovanie v medzerách času
Skľúčený kľúč – ruka na kľučke. Len otvoriť
a riecť:  Znovuzrodenie!   Tápanie v dobrom i zlom.
 
 D r a g o          IV/1991

 
Dmitrijev: http:/bfgdfcsxaklo%“:?“bdgfsdcaxytrwedscvycyxyfhjkklô