Drahoslav Mika

 
 
Zamyslenie sa nad večným strachom, namiesto aby som sa učil na skúšku
 
Či je to strach,

či plané zdanie,

čo dušu trhá na kusy,

a či si len tak

namýšľam, že

mne takto  lepšie žiť sluší? 

D r a g o 27011972
 
 
 
 

Aleje lámp
 
nočného stĺporadia

kvitnú dodiaľky

A svorky áut 

so zavýjaním…

Sneh zo smotánky

Strašidiel tiene

plazia sa ticho

pod vlastné nohy

Striebrosneh v noci

spotvoril ploty

v biele mátohy. 

D r a g o     23011972
 
 
 
 
Klik – Klak
 

Opitá hlava

          a uši plné kliku – klaku

Brúsený sínus koľajníc 

Snívam aj vstávam

          preludy zraku

          na stene ohne, v peci – nič 

Sklo čierne v okne

          Jediná perla letí zvysoka

          z indiga neba šle mi sen

          Do zmrznutého padá potoka

          Na tichý nočný zve ma snem

Usvit

          Snem skončil

                                Vstávam

V potoku pustom

                            topný ľad –

a perla pravá

                            tá popolnočná popolavá

po prúde pláva

                          Jej lesk sa tratí

                                                   Ide spať

D r a g o        22011972