V Živote tomto sme iba hostia
Jedni pozvaní, iní zablúdivší,
Vítaní aj opovrhovaní
Odniekiaľ vyostrakizovaný
Odrazu si tu
Chcený – nechcený
Milovaný – zavrhnutý
Vstupuješ do labyrintu
A nijaká niť Ariadny
Ťa nezavedie späť.
Kľučkuješ – lozíš – blúdiš
Narážaš do stien labyrintu
Potkýnaš sa a padáš
Opätovne vstávaš
A čosi tajomné ťa
Volá vpred
Doriadený – doškriabaný
Prijímaš rany osudu
Od rôznych Minotaurov
A Minotauríčať
Až do ikstého pokolenia
A nedovidíš dopredu
Ani na okamžíček
Nevieš, čo ťa čaká
V ďalšom zákutí labyrintu
Žiadna niť Ariadny…
Len tenučká niť Sudičiek
Plná uzlíkov a pomotanín
Ťa vedie do neznáma
Ideš – ideš – ideš …
Až dôjdeš k východu z labyrintu
Ktorý sa volá Život
A tam je tvoja niť prestrihnutá
Ako pupočná šnúra
Chcený – nechcený
Milovaný – opovrhnutý
Velebený – opľutý
Vraciaš sa ta,
Odkiaľ si prišiel
Do Večnosti
Tým labyrintom života musí prejsť ...
Tu sme... Hlásime chrípku a obrovskú ...
Celá debata | RSS tejto debaty