Drahoslav Mika

Сергей Александрович Есенин   
 
nespokojní prapotomkovia Sergeja Jesenina   
 

Tvorcovia seriálu v Jeseninovi videli iba básnika ruskej prírody, dediny a alkoholika, v krajnom prípade neskrotného výtržnika ), avšak nielen oni…žiaľ…). Väčšinu filmu básnik iba pije, zabáva sa, plače. A Jesenin bol čosi oveľa viac… Bol prvým predsedom Zväzu básnikov Ruska, stál na čele ruských imaginistov – ak chcete „imažinistov“ –  (nad ktorými neskôr vládna moc vyniesla rozsudok). Stál na čele roľníckych básnikov.
        Sergej Jesenin bol aj nie zlým podnikateľom. Bol spoluvlastníkom kaviarne a obchodu „Stojlo Pegasa“ – Pegasova maštaľ. Tam sa stretávali básnici a ich poslucháči. Svojim sestrám sa chystal kúpiť samostatný byt (bývali na priváte).  Nestihol…
          Mal svoje klady aj nedostatky – jeho básne netreba chápať osobne. Hrdinom básní, aj tých napísaných v prvej osobe, nie je on sám. Je to lyrický hrdina. Aj keď sám napísal, že jeho biografia je v jeho veršoch… 

С.Безруков „Хулиган, я хулиган“ (стихи С.Есенина)

seriál o Jeseninovi: http://seasonvar.ru/serial-1364-Esenin.html 
 
          Dotknem sa teda seriálu, ktorý je niektorým ruskými médiami a Potomkami Sergeja Jesenina, vnuka Sergeja Vladimiroviča Jesenina / Kutuzova a o generáciu mladšej pravnučky Anny kritizovaný.
 
          Seriál mal premiéru 1. októbra 2005. Celková dĺžka jeho trvania je 516 minút. Natočil ho režisér Igor Zajcev, autormi scénara sú Vladimír Valuckij a Vitalij Bezrukov.  Do hlavných úloh obsadili Sergeja Bezrukova (nar. 18.10.1975), Alexandra Michajlova, Olega Tabakova, Pavla Derevjanku, Gošu Kucenka,…

          Dej seriálu začína roku 1985. Vyšetrovateľ kriminálnej polície plukovník Alexander Chlystov dostane poštou obálku. V obálke je posmrtná fotografia básnika Jesenina, ktorého vyberajú zo slučky.  Za normálnych okolností by mal písomnosť zaevidovať a… asi založiť ad acta. Chlystov sa však ponorí do štúdia Jeseninovho života a okolností jeho smrti. Vytvára viacero verzií. Zdá sa, že rébus už-už rozlúskne, no zakaždým nastane akési – lenže… (inakšie by sa vystačilo s 1 – 2 dielmi).
.

Jesenin a Miklaševskaja vo filme

Сергей Безруков, Екатерина Гусева

Jekaterina Guseva a Sergej Bezrukov počas nakrúcania

 
          Čo je vlastne terčom kritiky seriálu? 
 
          Vo filme nie je dodržaný sled udalostí. Akoby sa tvorcovia nevyznali v histórii toho, čo snímajú. Udalosti z roku 1922 sú vo filme preradené do roku 1924, udalosti roku 1916 sa odohrávajú vo filme v roku 1922.  
 
          Poprekrúcané sú mnohé fakty. Jesenin vo filme vysvetľuje Ganinovi, kto je to Zinaida Rajch. Pritom prvým nanželom Zinaidy bol práve tento Ganin. (V životopise Ganina sa však o ňom hovorí iba ako o spoločnom priateľovi Zinaidy aj Sergeja, ktorý bol do nej zaľúbený…). 
 
          „Súboj“ Jesenin – Pasternak je púhym výmyslom. 
 
          Sergej Jesenin bol spočiatku na strane Októbrovej revolúcie. Nazýva ju „svojou“. Keď však z okna idúceho vlaku videl popravu roľníkov (tzv. Antonovské alebo Tambovské povstanie roku 1922), pochopil, že tu čosi nie je v poriadku. Odvtedy sa mení aj smerovanie jeho poézie. 
 
          Vrahom Jesenina v seriáli urobili tvorcovia básnika Bľumkina. Podľa deja bol priateľom Sergeja Jesenina. V skutočnosti sa síce poznali, ale nikdy medzi sebou nič vyostreného nemali. Žiadne spory či podobné nedorozumenia. Keďže vražda Jesenina nie je dodnes s istotou dokázaná ani vyvrátená, urazení by mali byť aj potomkovia básnika (esera, čekistu, teroristu, dobrodruha…) Jakova Bľumkina. 
 
Podrobne o Bľumkinovi (v ruštine)   To by bola téma pre seriál! 
http://www.aferizm.ru/histiry/his_Blumkin.htm  
 
          Vnuk Jesenina, Sergej Vladimirovič Jesenin (Kutuzov) verí, ako nakoniec aj väčšina jeho príbuzných, že básnik bol zavraždený. Neverí však, že to bolo na príkaz Lva Trockého. Trockij sa v literatúre vyznal, mal Sergeja rád ako básnika, aj Sergej si vážil jeho. Myšlienkovo sa rozchádzali hlavne v tom, že podľa Trockého poéziu majú tvoriť komunisti, a podľa Jesenina talenty. Podobné názory zastáva aj dcéra Kutuzova,  pranučka básnika Anna Sergejevna (umelkyňa, maliarka, má blízko k divadlu) 
 
          Podľa dnešných potomkov Jesenina film nie je o Jeseninovi. Film je o Bezrukovovi a je „šitý“ pre neho. (Sergej Bezrukov je dnes jedným z najpopulárnejších a najobsadzovanejších ruských hercov)
 
          Potomkov trápi, že nie sú vo filme ukázané „tvorivé muky“ básnika.   Básne tu tvorí „za pochodu“, expromtom. To sa u básnikov všeobecne stáva len veľmi zriedkavo. Kto netvoril umelecké dielo, ten to ťažko pochopí. Autorom filmu, ako tvorcom umenia, by to malo byť jasné. Jesenin je ukázaný viac ako sukničkár, než ako básnik. A čitatelia si ho vážia pre jeho tvorbu, nie pre jeho vzťahy so ženami.
.

Sergej Bezrukov – Jesenin

         Spomínaní Jeseninovi potomkovia aj niektorí ďalší sa kvôli filmu chceli s jeho tvorcami súdiť. Potom si uvedomili, že by to bolo pod ich dôstojnosť. Súdny divák, ktorý pozná tvorbu Jesenina, prípadne jeho životné peripetie, si dokáže sám urobiť obraz. Sú však presvedčení, že v prípade natáčania biografických filmov, by tvorcovia v každom prípade mali konzultovať obsah so žijúcimi potomkami.  Väčšinou oni majú rodinné archívy a aj autorské, práva. 
 
          Uľjana Glebova,  vnučka Lva Kameneva, tiež vystupuje proti seriálu a verzii o strojcoch atentátu. Podľa seriálu ním mal byť Kamenev. Pritom Kamenev odmietal násilie ako také, a kvôli tomu sa dostal do konfliktu s V.I.Leninom. Bol humanistom. Pred VOSR bol proti povstaniu. Za to bol prenasledovaný a nakoniec aj zastrelený. (Posmrtne rehabilitovaný). Stalin ho dokonca obvinil z atentátu na Kirova.  
 
          Krátko pred osudnou nocou, 27.12.1925 Jesenin odovzdal básnikovi Erlichovi lístok (napísaný vlastnou krvou) . Erlich ho prečítal údajne až na druhý deň, keď sa dozvedel o tragédii. Bola to báseň na rozlúčku – so svetom…(?) (van goghovský komplex..?)

          Táto báseň uzatvára všetky Jeseninove výbery poézie.  Ponúkam ju zhudobnenú ( v prvom prípade aj rozšírenú o nie jeho slová… ale pekné… 
 
До свидания, друг мой, до свидания   

 
Iný variant bez úpravy slov 


Voľný preklad: 
Dovidenia, bratku, dovidenia, / Milý môj, ja v srdci nosím ťa, / cítim, že sa skoro rozídeme / To sľubuje stret do budúcna // Dovidenia, bratku, bez objatia, slova, / Nesmúť, nezarmucuj svoju tvár / Zomieranie vôbec nie je nové / V žití tiež nič novšie nebádam. 
 
          Štátne archívy týkajúce sa smrti Jesenina sa údajne nikdy neotvárali. Vraj by sa nitky odtiaľ ťahali až do súčasnosti…
 
Памяти Есенина / Не жалею, не зову не плачу… Neľutujem, nevolám, neplačem… 


 
Kto má záujem preštudovať si materiály o seriáli podrobnejšie, prosím…
http://www.kinopoisk.ru/level/1/film/161142/
 
………………………………………………………………………………………..
 

Bľumkin

Bľumkin: Jakov Grigorievič Bľumkin (mal aj krycie mená), 1890 – 1929 – revolucionár, ľavý eser, čekista, trockista, terorista, básnik… Roku 1913 skončil v Odesse základnú duchovnú školu. Čoskoro sa zapája do revolučného hnutia a pred revolúciou sa pridáva k eserom. Neskôr ich zradí. Z ich príkazu spácha atentát na nemeckého veľvyslanca (mala to byť prekážka uzavretia brest – litovského mieru). Ako čekista stál na čele boja s medzinárodnou špionážou. Učí sa na vojenskej akadémii, pracuje v Kominterne. Je spolupracovníkom Trockého (On zoznámil Jesenina s Trockým). 31.10.1929 zatknutý, obvinený zo zrady, 3.11.1929 zastrelený. Pred smrteľným výstrelom vraj zvolal: -Nech žije Trockij!  V poézii bol idealistom, romantikom, lyrikom. Primkol k imaginistom. S Jeseninom sa kamarátili. Keď raz Jesenina zatkli, zaručil sa za neho, a tak ho pustili. Potom ich vzťahy ochladli, asi pre žiarlivosť na manželku. Jedna z moderných verzií upodozrievala práve jeho, že zabil Jesenina. Má však alibi – v osudnej dobe sa nachádzal mimo územia Ruska. 
 

Ganin

.
.
.
.
.
Ganin: Alexej Alexejevič Ganin, 28.7.1893 – 30.3.1925, ruský básnik, prozaik, blízky priateľ Sergeja Jesenina, zoznámili sa cez 1. svetovú vojnu – obaja boli sanitármi. Bol svedkom na svadbe Jesenina a Zinaidy Rajch, do ktorej bol sám zaľúbený (iné materiály hovoria, že boli predtým manželmi), V jeseni 1924 zatknutý, 30.3.1925 zastrelený ako jeden z popredných členov Rádu ruských fašistov. Je pravdou, že jeho tvorba smerovala proti boľševikom, a bol jedným z autorov manifestu, vyzývajúceho na očistu Ruska.
 

Erlich

.
.
.
Volf Josifovič Erlich, 7.6.1902 – 24.11.1937, pochádzal z rodiny povolžských Nemcov, absolvoval gymnázium v Simbirsku, Univerzitu v Kazani (Historicko – filologickú fakultu), po 1. svetovej vojne nedokončil štúdium na Petrohradskej univerzite (Literárno – umelecká fakulta). Stal sa čekistom. V osudnú jeseninskú noc sa nachádzal v hoteli Astoria v Leningrade, kde našli Jesenina mŕtveho. Ako básnik bol populárny v 20. – 30. rokoch 20. st. V Spomienkach vkladá Jeseninovi do úst aj tieto slová: -Vieš, je jeden taký človek… Keby ma ten chcel vyšľahať po zadku, sám si stiahnem dolu nohavice a sám si ľahnem. Vieš, kto je ten človek? Trockij! 

Od roku 1929 vydal 9 kníh. Prekladal poéziu z arménčiny. 

19.7.1937 zatknutý, 24.11.1937 zastrelený. Posmrtne rahabilitovaný. 
 

Kirov

.
.
.
.
.
Kirov: Sergej Mironovič Kirov, vlastným priezviskom Kostrikov, 27.3.1886 – 1.12.1934, sovietsky štátny a politický činiteľ, od roku 1904 člen sociálnej demokracie, revolucionár. V Petrohrade – Leningrade pôsobil v najvyšších funkciách. Zastrelil ho istý Leonid Nikolajev strelou do zátylka, keď sa vracal z politického zasadania. Za atentátom sa hľadalo sprisahanie, avšak podľa posledných výskumov išlo o nejakú osobnú pomstu. Stačilo to však na to, aby sa začali jedny z najväčších represálií v ZSSR.
 
.

zdroj  1 2 3 4 5 6 7

.
          D r a g o     XI/2011