Drahoslav Mika

 
Mucha moja slovo dodržala – 
Len čo slnko vrhlo prvý lúč,
Otvára sa sézamová skala,
Hrnie sa sem mušia perepúť.  

-To je mama, -predstavuje mucha. –
To sú moji traja otcovia.
Krídlo o krídlo si pritom šúcha.
-No a toto, to som zase ja…

Týchto dvanásť,- to sú bratia moji,
Osem sestier, detí dvadsaťpäť.
Tí ťa nenechajú na pokoji,
Nedajú ti nikdy osamieť. 

Ďalší zástup sesternice tvoria,
Bratranci a muší frajeri
Zapadajú muche do súkolia,
Muchomor sa mi sem teperí. 

Potom prilietajú muší kmeti,
Ujcovia, tetky a krstná mať
Uviaznutí v sociálnej sieti.
Čo dám tomu hydu piť a žrať? 

-A za čo? Há? -Už ustarostený
Pýtam sa múch a potom aj seba.
Lebo eurám muším na prameni
Sedí vláda mušacieho chleba. 

A Ústavu mušiu plniť treba –
Dodržať ju mušej do bodky.
Veľvyslanec mušacieho neba
Žiada zvýšiť muchám dôchodky. 

Poučenie z toho pre mňa plynie –
Nepúšťať si muchu do bytu,
Nech sa tvári čo ako nevinne,
Ak nemám prístup ku korytu. 

Poučenie – jedna radosť teda – 
Ako z krízového vývoja.
Ak postihne muchy mušia bieda,
Mušie odbory ich vyzbroja. 

D r a g o 28122011