Drahoslav Mika

Najradšej muchy poletujú okolo lampy. Aj cez deň, keď nie je rozsvietená. Zopár múch sa tam lietajúc naháňa, akoby chceli jedna druhú dolapiť. Ako keď sa deti hrajú na naháňačku. To sa im však nikdy nepodarí. V poslednom zlomku okamihu sa jedna druhej vyhnú. Nikdy som nevidel, aby sa dve muchy v letku zrazili. Videl som, ako sa zrazilo auto s diviakom a jedno mlieko. Mlieko sa zrazilo samo. Kamikadze či piloti Bielych albatrosov sa majú ešte čomu priučiť. A televízne tety tiež. Nedávno ich jedna nazvala – Biele alabastry… Vec názoru… Možno sa aj muchy takto hrávajú na naháňačku. Inú prácu nemajú. Veď muchy sú väčšinou nezamestnané. Často som takéto muchy pozoroval ležiac na diváne. Po chvíli pozorovania ma však zakaždým rozbolela hlava. Možno ma uhranuli.

Obedovávali sme v letnej kuchyni. (V zime slúžila ako komora). V dobe obeda bolo muchám chladno. Prilietavali preto do kuchyne ako na klavír a dlho krúžili nad tanierom horúcej polievky. Potrebovali niečo na zahriatie. Nakoniec sa odhodlali a do polievky skočili všetkými šiestimi mušacími nožičkami naraz. Možno skočila iba jedna a ostatné ju išli zachraňovať. Tu už nepomohol ani dobrý doktor „Ajbolit“ (Jajbolí) liečiaci muchy Korneja Čukovského. Doktor Haus sa ešte nenarodil. Keby sa bol býval narodil v onej dobe, mohlo byť dnes na svete múch oveľa viac. My, šarvanci, sme to od múch odpozorovali. Príklady priťahujú. Najmä zlé. Šarvancujúc v muších šľapajách sme  skákali po dedinských kalužiach, nazlosť našim mamičkám a babičkám. Na radosť susedkám. Ak bola na stole polievka len mierne teplá, mohli ste spolu s muchami absolvovať okružnú plavbu tanierom. Gratis. V tých časoch sa plávalo iba po Čiernom mori…

Muchy, ako aj väčšina v našich končinách žijúceho hmyzu, obľubujú najmä večerné odpočinkové poletovanie pri svetle. Je jedno, či je lampa v miestnosti alebo vonku, prípadne až na stĺpe verejného osvetlenia. Kdesi som čítal, že takéto svetlá považuje hmyz za Mesiac, podľa ktorého sa orientuje. Pri lampe sa teda dezorientuje (Tak bol vynájdený dezodor na freónový pohon.) a snaží sa dosiahnuť pseudomesiac. Nedočítal som sa, okolo čoho sa dezorientovávali muchy, keď takýchto lámp ešte nebolo. Dosť na tom, že Julka od Verneov to inšpirovalo k napísaniu Cesty na Mesiac. Majka však prišla z Gurunu. Len pre zaujímavosť – Guruni je po grécky – sviňa. Priletela teda z Planéty Svíň. Alebo Zátoky…

Na dedine som sa často stretával s rojom drobných mušiek. Rojili sa či tancovali obradné (rituálne) muchotance v podobe akéhosi stĺpa o priemere asi pol metra. Možno sa chceli presvedčiť, či naozaj platí „pí er na druhú“.  Nepochopil som dodnes, prečo sa rojili stále nad cestou. Trus tam nebol. Keď ste sa peši alebo na pomaly idúcom voze dostali pod takýto rozvášnený roj, ten vás nadlho neopustil. Vy ste šli, a stĺp mušiek sa vznášal nad vašou hlavou a sprevádzal vás celé stovky metrov. Do miestnosti však za vami nevletel. Múšky nad cestou nemali v obľube najmú bicyklisti a motorkári  či pionierkári. (Pionierkári neboli „pedici“, ktorým sa páčili pionierky. Pionierkári sa preháňali na pionierkach s obsahom valcov 50 cécéem.) V tých časoch prilby ani okuliare neboli povinné. Povinní neboli ani príslušníci (neskôr rekvalifikovaní na policajtov), tobôž nie papučiari. Baťovi sa vymkli z rúk. Dezorientované alebo agresívne mušky sa neraz ani nedva dostali človeku do oka. Štípalo to ako nedorobená feferónka. Muška určite obsahuje kyselinu mušiu. Kyslosť bolo cítiť najmä ak sa vám muška dostala do dutiny ústnej. Vtedy sa dalo ušetriť na citrónoch, ak ste nejaké dostali. Do čaju ste si mohli vyžmýkať mušky.

Niektoré snaživé mušky pracujú nepretržite. Aby v noci nepoblúdili, vyslali mušiu delegáciu k Svätému Jánovi. (Svätých Jánov je viacero, nepodarilo sa mi ustanoviť, ku ktorému konkrétne.) Ján za mušky zaorodoval na najvyšších miestach. Muškám boli na základe vypísaného tendra pridelené miniatúrne lampičky. (Posledné slovo  neradím rozdeľovať na konci riadka). Mušky ich nosia pod chvostom a keď si vypijú, usporadúvajú ohňostroje. Ján sa stal ich patrónom a ony samé seba, preskakujúc svätojánske ohne, nazývajú svätojánskymi. Aby nepomreli od hladu (mucha nie je mravec a zásoby si nevytvára), Ján im po nociach rozvešiava po stromoch svätojánske chlebíky, mušiu obdobu Božej manny.

Keď už boli muchy premnožené a zaberali príliš veľa životného priestoru svojim majiteľom, prípadne sa im motali pod nohami, kúpil sa v drogérii alebo v obchode s názvom Rozličný tovar Dymogam. Dymogam (Po anglicky – hra s dymom) boli tabletky o veľkosti 25-halierníka (Včil buďte múdri!), podobné tým, ktoré dnes na obrazovkách ponúkajú proti kašľu a sú zaručene najlepšie. Prvýkrát som sa čudoval, ako taká malá mucha prehĺtne takú veľkú tabletku… A najmä ako ju bude zapíjať… Tým. čo sa dialo ďalej, som bol sklamaný. V letnej kuchyni jednoducho položili na starý smetník niekoľko tabletiek dymogamu a zapálili ich. Smrad stúpal a šíril sa zároveň s dymom a naberal na intenzite (čiže strácal na odpore, -povedal by elektrikár Ohm). Prvá rýchlo opustila kuchyňu sivoprúžkovaná mačka a hneď po nej aj ľudia. Dvere sa asi na hodinu muchotesne zatvorili. Po otvorení ležali na dlážke muchy, niektoré v agónii ešte potrhávali nožičkami. Zatiaľ čo mačka pri páde pristane na všetkých štyroch svojich končatinách, muchy ležia na zemi na chrbte. Ako ľudia, keď si pri mori opaľujú bruchá.Takéto bruchá sú najkrajšie hore bez. Neplatí to pre mužov, ktorí si mýlia svoje brucho s pivnou cisternou. V tých časoch ochrancovia zvierat u nás nefungovali. Ochranné pomôcky si zvieratá vymýšľali samé. Otrávené muchy už bolo treba len pozmetať na smetník a vyhodiť mimo dosahu malých detí. Ešte na tretí deň po trávení múch dymogamom  som odmietal v letnej kuchyni konzumovať čokoľvek, najmä rezance s makom, za ktoré by som bol v inej situácii  aj život  položil. Samozrejme, nie svoj… Dvíhalo mi to žalúdok rýchlejšie, ako keď vzpierač dvíha činku. Odvtedy viem, od čoho muchy dochnú…

Aj plácačku sme mali. Polmetrovú paličku na konci s kúskom gumy, vystrihnutým z motocyklovej duše. Tou sa zabíjali muchy skôr pre zábavu. A zavarujbože zabiť plácačkou muchu na bielej stene!  Krvavá škvrna tam zostala nadlho ako korpus delicti. Radšej som mal korpus na pečenie bábovky. Aj sme súťažili, koľko múch dokážeme uloviť do dlane jedným švihom či rozmachom.

Z plafónu zvisali mucholapky. Dlhý pásik zvláštneho papiera potretý nejakým nevysýchajúcim lepidlom. Asi boli niečím chutným napustené, lebo muchy im neodolali a sadali na ne ako muchy na med. To bolo pomalé mušie umieranie. Ak sa mucha, ktorá sadla na lep, neprilepila na mucholapku svojím bzukotvorným orgánom, sama si zaspievala Cirkumdedérum… Muchy – abstinentky Cirkumdedé – čaj…

Nedávno som zažil jedno z mojich najväčších životných prekvapení. V drogérii som si pýtal mucholapky. A oni ich – mali! (Snáď ich doviezol Ibi M. z Mali…). Chcel som ich vyskúšať na dovolenke proti gréckym komárom. Lenže komár je ešte chytrejší ako mucha. Najmä grécky „kunupi“. Na lep si nesadne. Ani na mucholapku. Vie, že mucholapka je pre muchy. Snáď keby som si mucholapkou omotal nohy odspodu po kolená… Mojim nohám žiadny komár neodolá. Na tej istej dovolenke sme videli doteraz najväčšie živé muchy. Nebolo ich veľa.Vylietavali z vysokej trávy pri mori. Boli zelené, veľkooké, bzučali, dobiedzali… K telesnému kontaktu medzi nami a nimi nedošlo. Na šťastie – neviem, pre koho. Pre každý prípad, žeby vedecká obec ešte nemala tento druh pomenovaný, nazval som ju – megamucha!

Občas som prázdniny, presnejšie jeden až dva týždne prázdnin, trávieval na salaši. Takom s ovcami a čuvačmi. Nikdy som nevidel väčšiu hustotu múch na centimeter štvorcový ani trojuholníkový.  Bolo teplo, mlieko s pridaním „kľagy“ (syridla) na syr sa ohrievalo v kotle na šporáku, hrudky syra (Mňam!) sa sušili v plienkach pod strieškou dreveného príbytku baču. Vnútrajšok bol prešpikovaný muchami. Spať sa dalo iba s dekou natiahnutou cez hlavu. Najhustejšie, doslova nalepená na seba, sedeli muchy na dverách a najmä na drevenej zárubni. Nachádzala sa tam malá sekerka, u nás zvaná aj baltička, Keď som tou sekerkou jemne zaťal do zárubne (Nie tupou stranou obucha udrel, ale ostrím zaťal), zostalo na zárubni preťatých aj štyri – päť múch. Týranie zvierat ešte nebolo trestným činom.

Prešlo veľa rokov. Už ani neviem, odkiaľ sa ku mne dostala mucha z plastu. Snáď som ju dostal od nejakého ponežnorevolučného šmelinára z Ruska alebo Ukrajiny. V prvých mesiacoch sa to tu nimi hemžilo ako muchami. Šmelinár sa po rusky povie „farcovščik“. Krabička by tomu nasvedčovala, je na nej aj značka kvality. Neskúseným okom nerozoznateľná od skutočnej biologickej muchy. Používajú ju rybári ako návnadu pre niektoré druhy rýb. S kamarátom Vincom sme mali sedavé zamestnanie. Našťastie pre hemoroidy prestávky medzi jednotlivými sedeniami sme vypĺňali služobným cestovaním po celom okrese. Okres bol veľký, krčiem dosť, pivo lacnejšie ako v dobe krízy. Po vykonaní svojich povinností sme si zvykli zájsť na nejaké to penivé. Napadlo nás, že vykonáme menší sociologický prieskum neverejnej mienky. Bolo nám jedno, ktorá strana získa koľko hlasov, či ktorý politik je najdôveryhodnejší / dôvery najhodnejší  (sic!) alebo dôvery najnehodnejší. Nás zaujímalo, ako bude reagovať personál krčmy či reštaurácie na muchu v pive.

(Pokračovanie nasleduje)