Drahoslav Mika

Mal som Strom Detstva
V starom Gaštane,
Traja muži ho
Ledva objali,
Čo nemal roky
Nikdy zrátané…
Gaštan bol obor,
Ja chlapec malý.

Hádali starci
Stromu tristo liet,
Niektorí o sto
Viacej dali.
Nenechával som
Gaštan osamieť,
Deň čo deň sme sa
Spolu hrali.

Popri bráničke –
Vchodu do dvora
Zaujal pózu
Bohatiera.
Zlozená nikdy
Nikým nebola
Koruna do neba
Čo čnela.

Jar čo jar hlavu
Kvetím obsýpal –
Leskli sa v slnku
Sviece biele.
Stromami medzi
Bol Gaštan kráľ.
Ukladal večer
Do postele

Hniezdivé vtáky.
Lístím objímal
Aj chrústie roje
Po nálete.
Brieždením country
Bál sa začínal
V rozospievanom
Vtákosvete.

Pažravé chrústy
Ráno plnili
Žalúdky pažra-
vejších sliepok.
Do gaštanovo-
rannej idyly
Včvirikol sa čvirk
Vrabčích škriepok.

Vietor šantieval
Medzi listami –
Hojdal sa hore,
Hojdal dole.
Modravé nebo
Čnelo nad nami –
Ak z neho nekvap-
kalo more…

Zíval Pagaštan
Dierou na hrudi,
Črevá mu bútľo-
chrobáč žrala.
Tieň polodvorom
Skýtal pre ľudí,
Detská chasa sa
Zvolávala.

Líhali ovce
V poludnia páli
Aj čuvač starý
Menom Zora.
Potomstvo vrhal
Gaštan do trávy
V septembri, začí-
na keď škola.

Učil ma starec
Gaštan zrátavať
Aj odrátavať
Do desiatich.
Sedávali tu
Stará mať
Aj s kŕdľom vnúčat
Rozosmiatych.

Stolík som spravil,
Lavicu malú
A umiestnil ich
V stromotieni.
Uprostred zemplín-
skeho valalu
Do knižiek večne
Pohrúžený.

Raz vrátil som sa
Domov zo školy…
Na dvore – Gaštan…
Mŕtvy ležal…
Neuveril som,
Že strom nebolí –
Koruna bola
Ešte svieža…

Stáročiami nás
Gaštan ochládzal…

Mŕtveho som ho
Sekal, pílil.
A ešte nás dva
Roky zohrieval –
Spievali v peci
Samovíly…

(Venujem tým, s ktorými
som prežíval detstvo
vo Veľkých Ozorovciach,
mnohým už – In Memoriam…)

(Berekiňou sa u nás volá
pagaštan konský, strom aj plod..)

(Pagaštan konský bol v Ríme
zasvätený Najvyššiemu – Iovovi,
teda Jupiterovi)

D r a g o 22/23022012

http://flog.pravda.sk/kolobezka.flog?foto=217563