Drahoslav Mika

Arkása ujíma sa dedo –
Lykáón – lykosúrsky kráľ –
To jemu Zeus dcéru zviedol,
Jeho syn sa mu vnukom stal…

Vyrastá Arkás na kráľdvore,
s pestúnkou, ale bez mamy.
Spomienky nemá ani sporé,
S dedom sa o tom nebaví.

Lykáón znenávidel bohov.
Modliť sa prestal k Diovi –
Ako by po tom všetkom mohol..?
No raz ho predsa osloví

A pozýva ho na večeru,
Bude vraj riadna hostina.
Spomenie v mysliach svoju dcéru,
Čo zakapala nevinná –

Kallistó – medvedicu veru,
Čo čiernym lesom túla sa ..
Podáva bohu na večeru… –
Kus mäsa… z vnuka… Arkása…

Zvedavý je, či Zeus zbadá
Vo svojom božskom poslaní,
Že vykonaná bola zrada
A jeho – syn mu podaný…

Zhrozený Zeus v prvom súste
Hromy a blesky privolá.
Vydaví naspäť čosi zhustlé
A päsťou udrie do stola!

Lykáóna v tom jeho hriechu –
Na vlka mení. Čo už viac?
Oblaky nech mu tvoria strechu,
V noci nech vyje na mesiac!

Arkáda vodou živou skropí –
Z vôle božej je vzkriesený.
Nevyspytateľné sú stopy
Potomkov božích na zemi.

Podrastá Arkás, učarí mu
Arkádskych plání idyla.
Zver loví v lese vyplašenú,
v ruke vždy luk či kopija.

Jedného dňa sa všetko skrýva –
Žiadna zver… Márne snaženie.
Vtom Héra – stále pomstychtivá …
Medvedicu mu nadženie…

Strhne luk! Ruku nemá vratkú
A strieľa stále naisto…
Už-už by zabil vlastnú matku,
Kedysi krásnu Kallistó…

V poslednej chvíli Zeus stačí…
(Čo smrteľníci nevedia…) –
Ťahá Héra za koniec kratší –
Arkás sa mení – v medvieďa.

Medvedík s Veľkou medvedicou
Svietia nám v noci z oblohy.
Lykáón ale zlízol si to –
Údel vlčí je úbohý…

(Lýkos – znamená vlk, takže kráľ si toto meno
vyslúžil až po premene, alebo mu meno bolo
dané vopred – Osudom,
Arkúdi – znamená medveď, Arkás s tým zrejme súvisí.
Po mýtickom Arkásovi bol pomenovaný kraj Arkádia
na Peloponéze.

Prečo Zeus nepomáha „obetiam“ svojej lásky
už skôr? Nemôže. Bohovia nesmú meniť
rozhodnutia iných bohov)

D r a g o 23/25032012

zdroj obr. .