Drahoslav Mika

(1)
Zálety

Ťažké to majú božie ženy,
Bohovia ak sú záletní –
Mstia sa a robia pritom scény,
Až lieta perie povetrím.

Titaniu dcéru, božiu Létó
Kedysi na vrchole síl
Zeus bol na potulkách stretol
(Pravda… Osud to zariadil…)

Létó je teda od Titánov –
Otec je Koios, Foiba mať –
A v jedno božsky krásne ráno
Len tak si vyšla pod úvrať

Pokochať sa a medzi kvetmi
pobudnúť vonných zopár chvíľ.
Diove s jej sa oči stretli,
A Zeus nikdy nelenil…

Možno to kvety vyzradili,
Alebo bol to z neba hlas –
Ku veľkej Hére došli chýry,
Že Zeus zas a zas a zas…

Hnevu sa Héra neubráni –
Veď čo do krásy obstojí –
Rovnať sa môže s bohyňami
Aj v Paridovom súboji

Vyhľadá draka s hadím telom –
Škaredo božsky Pythóna,
Aby sa im viac odnechcelo –
Nech štípe Létó do lona…

Nakoniec Zeus prstom pohne
A kým sa čosi zomelie,
Založí na Olympe ohne
A Létó zloží na Déle.

Možno sám ani nepredvídal,
kvôli čomu je taký zhon –
Zrodila sa tu Artemida
A jej brat – dvojča Apollón.

Zeus Létó Apollo Artemis zdroj

(2)
Pomsta

Artemis kvitne ako ruža,
Aj s Prírodou sa zoznámi.
Apollón zase dospel v muža,
Podozvedal sa od mamy

O Diovi, o jednom ráne,
O kvetoch vonných na poli –
Ako sa zjavil nečakane
A práve ju si vyvolil,

Aj zúfalý hnev veľkej Héry
(Zeus sa už s ňou pokonal…),
Aj o tom, že jej Pythón mieril
Na Hérin príkaz do lona.

Vypočul syn si o príkorí,
Aj aký hrozný bol ten plaz.
V srdci mu plameň pomsty horí,
Vedú ho kroky pod Parnas.

Pythóna v rokli drepieť zbadá,
Vystrelí z luku šípov roj,
Doškrtí v boji ručnom hada
A šle ho večný na pokoj.

(3)
Očista

Čo bol by akokoľvek hnusný,
Robil nech akú neplechu,
Pythónovu smrť teraz musí
Očistiť Foibos od hriechu.

Rozhodne Zeus: Foibos prácou
Vinu si svoju odčiní.
Tým po tom skutku pod Parnasom
Spraví zadosť aj bohyni.

Posiela ho do Thessálie.
Admétos vládne vo Fairach.
Ten Apollóna s láskou prijme –
Nemá mať prečo z neho strach.

Prideľuje mu rožné stádo –
Pasie nech kravky na pláni…
Len prácu aby svoju zvládol –
Dobrý pastier je vítaný.

Apollón koná, čo je treba,
O čriedu vždy sa postará.
Zaslúži si svoj kúsok chleba
Aj kvapku vína z pohára.

Sadne si kdesi pod olivu,
K životu lýru prebudí,
vylúdi melódiu clivú
Aj pre bohov aj pre ľudí.

Kto počúva, ten pookrieva,
Čistí sa duša od hriechu –
Melódia je čistá deva
Prinášajúca útechu.

Počúvať prídu veľkí – malí
Bohovia, ľudia, zvieratá…
Ľúbostný zo strún tón sa valí,
Ani sám, Áres nemáta…

Admétos dôjde, prisadne si,
V očiach má slzu pokoja.
Rozpletajú si Nymfy vlasy,
Kravičky viacej nadoja…

Objíme Foiba ako brata
Kráľova ruka vo Fairách.
Pastiera vodí po palatách,
Omyje z nohy jeho prach…

Preletel rôčik ako vietor,
Apollón vinu vykúpil.
Za službu peniaz úsmev zmietol,
A Admet bol by neskúpy.

A že bol k nemu dobroprajný
A nesprával sa ako pán,
Apollón má už plánik tajný
A ešte jeden väčší plán –

Za dobré dobrým odvďačiť sa –
Čo nie vždy býva u ľudí.
Tvár osvieti mu božia krása –
Veď čisté srdce nečmudí…

Apollo zdroj

(Foiba – Žiarivá, Foibos – Žiarivý – prímenie
Apollóna ako slnečného boha, Délos – grécky
ostrov, Parnas – hora v Grécku, sídlo Múz,
Thessália – oblasť v pevninskom Grécku
s hlavným mestom Théby, Fairy (vyslov Féry)
– staroveké mesto v Thessálii, Áres – boh vojny,
Paridov súboj – Paris, pôvodca Trójskej vojny,
rozhodoval o najkrajšej medzi bohyňami)

D r a g o 05/09042012