Drahoslav Mika

(4)
Moiry

Apollón zbalí vrece vína –
Vkročí na chodník Osudu…
Tri babky – Moiry, dcéry Dia
Na hosťa svojho nehundrú,

Ba potešia sa mládencovi –
Apollón je ich diaľny brat,
V slnečných vodách ktorý loví.
Dnes na lýre im bude hrať.

Klóthó rozpriada osud ľudí –
Odvíja nám ho z vretena.
Lachesis pára nite z blúzy
A počet dní nám odmeria.

Atropos striehne s nožnicami,
Čaká, kým niť sa odmotá.
Potom – Šmyk! – a je koniec s nami.
Zbohom buď, svetlo života!

Mladší brat Moiry doberá si –
Bohovia nemrú tak či tak –
Aj pohladí ich sivé vlasy,
Lýrou im sníme z očí mrak.

A potom prosí za Admeta –
Či by sa dáko nedalo…
Aby si riadne užil sveta,
Aby tu zostal nastálo…

Pre Moiry by to znamenalo
Zamiešať karty Osudu –
Neumrieť…? Žiť tu natrvalo..?
Nie..! … Karty miešať nebudú.

Apollón siaha po vínvreci
A nalieva a dolieva…
Veštec je, vyzná sa v tej veci.
Babky sú tvrdšie od dreva.

Slnný boh babkám pokoj nedá –
Tu i tam Moira povolí…
Admétos môže zostať teda… –
No nájsť sa musí daktorý,

Čo dobrovoľne miesto kráľa
Spočinie v krídlach Thanata!
Apollón ďalej neotáľa…
Dnešná pieseň je dohratá…

moiry – Klóthó Atropos Lachesis zdroj

(5)
Zásnuby

Nezákonne, no v Íolku vládne
Vierolomný kráľ Peliás.
Aisóna zbavil trónu zradne,
A Iásona vzal na pretras.

Peliás syn je Poseidóna
A cíti sa byť viac než on.
Nejedna duša preňho skoná,
V intrigách vždy je šampión,

Opakom mu je jeho dcéra
Alkéstis – krása nad krásu.
Dosť si už pri ňom vytrpela,
No aj zlo býva dočasu.

Dievčine krištáľovej duše,
Čistejšej ako ľalia,
Ukončiť ide chvíle krušné
Odkaz jej otca Pelia: –

Dáva kráľ všetkým na vedomie,
A myslí to vraj naozaj,
Že tomu, kto dve šelmy pojme
A spriahne spolu do voza ,

Tomu dá krásnu Alkestídu,
Tomu dá dcéru za ženu.
Pytači ku dvoru nech prídu!
Na dvor dve šelmy priženú:

Reve lev divý na medveďa
A medveď zase na leva.
Pytači dlho neobsedia,
Peliás sa len usmieva…

Nik rukávy si nevyhŕňa,
Nik nepúšťa sa za pasy.
Len vrabce vylietajú z tŕnia
A šelma divá dubasí.

Chmúri sa nebo, deň sa šerí…
Dievča už ani neverí…
Vtom prichádza kráľ mesta Fairy
A postaví sa do dverí.

Admétos je tu…Kto už iný..?
Azda aj trochu trúfalý.
Veď s Peliom ísť do rodiny…
Mladý je… Sveta neznalý…

Zarevú zvery, až to mrazí…
Admétos zbroj si odloží,
Obíde dvorec zopár razy,
Ježia sa chĺpy na koži…

Na Olympe sa o tom bavia.
K nešťastiu chýba neveľa.
Kráľ ženie kráľa do bezprávia…
Apollón zbadá priateľa…

Admétos je to! Bisťu teda..!
Veď ho tie zvery zožerú!
Zostať museli bez obeda,
Teraz tu majú večeru…

Pomôcť mu musí, márna sláva…
Môže boh, čo my, smrtní nie.
Do rúk mu silu svoju dáva
A zverom sily uberie.

Admétos napne šľachy, svaly…
Sám nevie, jak zver premôže.
Peliás (zrazu celkom malý)
Povoziť dá sa na voze.

Na jednej strane oja medveď
A z druhej zase statný lev.
Alkéstis teraz bude sedieť
Na tróne fairských kráľovien.

Admétos kráľ mesta Féry (Ferai) zdroj

(Podľa inej verzie ženích mal do voza
spriahnuť spolu leva a diviaka.
Moiry -. bohyne Osudu,
Íolkos – mesto v Thessálii,
Iáson – vodca Argonautov
Aisón – Iásonov otec,
Poseidón – boh mora)

D r a g o 05/09042012