Drahoslav Mika

(3)
A tak sa ďalšia doba vlečie.
Položil Tróju Trójsky kôň.
Teší sa Hellas, že konečne
Privítať môže víťazov.

Vítajú otcov ženy, deti
medzitým ktoré porástli.
Nad Mykénami slnko svieti,
Klytaimnéstru však nekrášli.

Nepadol Agamemnón mečom,
S Achillom len sa pohádal –
Pre Bríseovnu… Ináč prečo
Môžu sa hádať princ a kráľ?

Bríseovna a Achilles na freske z Pompejí zdroj

Šťastlivo prežil cestu loďou,
Nesú ho nohy po súši.
Trójana šíp ho neprebodol,
Nešípi ani netuší,

V paláci čo sa práve deje,
Kto v ňom je hosťom a kto pán.
Manželka vyjde predo dvere,
Otvára náruč dokorán …

Objíme muža… Dnu ho ťahá…
Aj kúpeľ má už hotový.
Kto by tu mohol tušiť vraha?
Dobroty nosia na stoly…

Aigisthos – „Ruku na zmierenie…“
Núka ho vínom z rytóna.
Nik teraz staré nespomenie…
……………………………………………….
Vtom chlapov tucet vykoná

Popravu Mykénskeho kráľa..
Ukrytí boli v predsieni.
Agamemnón sa v prachu váľa,
Striekla krv všetky na steny…

from left to right, Clytemnestra, Aegisthus,
Agamemnon, Electra, and Cassandra zdroj

Myrtila kliatba obeť našla.
Pochovajú ho v úvrati.
S vrahyňou vrah sa zosobášia,
Apollón zrak svoj odvráti…

Aigisthos stal sa novým kráľom
Z vôle kliatby či Osudu.
Nebude ním však natrvalo,
aj jemu hudci dohudú…

(4)
V Fókide Orest rastie, mocnie,
Z dieťaťa stal sa súci chlap,
A za tých rokov sedem – osem
Dávno hry detské prestal hrať.

Nevzďaľuje sa od Pylada,
Pyladés zase od neho.
Ovláda oboch duša mladá,
Delfy sú kúsok… za brehom.

Vydá sa Orest do veštiarne,
Apollón zve ho k sebe sám.
Kroky nech jeho nie sú márne,
Neobíde nech jeho chrám.

Pýthia, Apollón, Orestés a Artemis zdroj

Pýthia v tranze mrmle, dudre,
Kňaz do reči to tlmočí –
Na otca vrahov nech vraj udrie,
Nech pozrie sa im do očí.

Preliata krv si pomstu pýta,
Úkladný zločin žiada trest.
Mŕtvola otca neomytá
Ku pomste ruku bude viesť.

Pyladés k nemu pridáva sa,
Nenechá v biede priateľa.
Aj jeho srdce zločin drása,
Aj v ňom krv pomsty vzkypela.
…………………………………………..
Mykénska brána zíva zrána.
V pútnickom háve odetí.
Klobúky tváre spoznať bránia.
Udržal Orest v pamäti,

Chodieval kade, čo kde stálo
(a osem liet je osem liet…),
Aigisthos ako stal sa kráľom.
Nestačí otca oželieť…

Apollón v Delfách pomstu schválil,
Netáral len tak do vetra.
Orest už nie je chlapec malý,
Nespoznáva ho Élektra,

Vojdú keď ku nej do chalupy –
Nesú vraj urnu Oresta…,
A pútnik, ktorý ku nej vstúpil,
Priateľom bol mu od detstva…

Zatrúchli sestra nad „popolom“,
Čakala inú novinu…
Nezovie dávno matku svojou,
Verí, že raz sa pominú

Mykénam časy s trónom v krvi.
-Nežije teda pomstiteľ…
Orestés klobúk sníme prvý –
Od sestry počul, čuť čo chcel.

Zjaví jej vôľu Apollóna,
Aj Zeus na to súhlas dal.
Čoskoro Klytaimnéstra skoná,
Pred ňou však musí zomrieť kráľ!
……………………………………………….
Pod hávom nesie krátky mečík,
Aigistha stretne na prahu.
Vraždenie princovi sa prieči,
Musí však nabrať odvahu –

Na pomoc Aigisthovi bežia
Synovia kráľa Nauplia.
Pyladés vrtko mečom svojím
Zákerných bratov zabíja.

Kryť chrbát musí priateľovi,
Kryje mu bok a kryje hruď.
Nikto z tých dvoch už nezaloví,
Chceli smrť – musia zahynúť!

Prebodne Orest srdce strýka –
Jediná rana postačí.
Klytaimnéstra nad mŕtvym vzlyká,
Ťahá dnes koniec za kratší.

Orestés a spol. na freske z Pompejí zdroj

Orestés dumá… No len skrátka –
Otcova veď je vrahyňa…
Jemu aj sestrám rodná matka…
S milencom muža zabila…

Élektra k sebe kráľku volá –
„samodruhá je…“ – vraj čo s tým..?
Kráľovná beží mŕtva spola…
………………………………………………..
Obetný k nebu stúpa dym…

Mykény majú matkovraha –
Národ je tomu neproti.
Kráľom sa v meste Orest stáva.
A sú tu… nové trampoty…
……………………………………………..

(V inom variante podania Agamemnóna zavraždila osobne
Klytaimnéstra sekerou,keď sa kúpal vo vani,
Achilles / Achilleus – najznámejší hrdina Trójskej vojny
Bríseovna – dcéra pedasského /bližšie neurčené/ kráľa,
Achilleova zajatkyňa, ktorú chcel získať Agamemnón,

Bríseovna (Briseis) a Achilles
vo filme „Trója“ zdroj
Rytón – nádoba na pitie zvyčajne v podobe zvieracej hlavy,
Apollón – boh svetla, veštenia… Jemu bola zasvätená
veštiareň v Delfách,
Pýthia – orákulum v Delfách – predstavovala spojenie medzi
svetom bohov a svetom ľudí, v tranze vyslovovala
nezrozumiteľné slová, na základe ktorých kňazi tlmočili
výsledok veštby,
Nauplion – kráľ a zakladateľ rovnomenného mesta v južnej
Attike – južne od Athén)

D r a g o 2605/01062012