Drahoslav Mika

(4)
-Tak teda mesto…, -Kadmos rečie…
Priatelia zašli… Nových niet.
Vraj čo sa vlečie, neutečie…
Pre neho je tu cudzí svet…

Athéna vidí, jak sa trápi –
Sám sotvačo tu nahúta
Pomohli by mu silní chlapi
S hrebienkom hodným kohúta.

Pred ním sa zjaví znenazdajky,
Rady dá dobre mienené.
Od mora letia biele čajky –
Otčieho kraja mámenie…

Pozbierať zuby draka káže
Athéna zaraz Kadmovi.
Obrobiť pôdu. Miesto raže
Zuby tie zasiať na poli.

A potom počkať na úrodu,
Vyklíči ktorá zo „semien“…
Poslúchne Kadmos. Nosí vodu
Z jaskyne. Zuby zaleje…

Zakrátko pôda plody dáva –
Čo zub – to vojak spod zeme!
Bronzovou prilbou krytá hlava,
V pancieri telo nedrieme –

Každý hneď mečom oháňa sa
A seká hlava – nehlava,
Zabíja svojho zubobrata,
Nepozná, čo je únava –

Aréa duchom nakazení –
Spokojní, len ak tečie krv.
Vo chvíli sa to ale zmení…
Nie je ich, bolo ako prv –

Athéna stojí vprostred poľa –
Bohyňa vojny pravednej.
Posledných piatich k sebe volá,
Ku Kadmovi ich dovedie.

Prísahu zložia najzdatnejší –
Verní mu budú Spartovia.
Nikto z nich sa mu neprehreší.
Athénou pred sľub vyslovia.

Stavajú spolu akropolu –
Ponesie meno Kadmeia.
Spartovia plnia Božiu vôľu,.
Zostáva im už neveľa…

Púšťajú sa do hradieb mesta.
Sťahuje sem sa nový ľud.
Sedem brán v hradbách, žiadna siesta,
Nemajú čas si oddýchnuť.

Kadmos seje dračie zuby zdroj

(5)
Vyrastú v Boiótii Théby
A Kadmos je ich prvý kráľ.
Vydŕža vojsko podľa treby,
Dôveru nad ním Spartom dal.

Ľud sa mu hrnie, spokojný je,
Vydáva múdre zákony,
Písmu ich učí – národ múdrie…
V hlave mu zrazu zazvoní… –

Oženiť chce sa… Aj potomka…
Kráľ nemá ešte dediča.
Nemusí hľadať družku zvonka –
Harmóniini rodičia,

Afrodita i Arés hrozný,
Hovoria, že sú neproti.
Na svadbu prídu bohovozmi –
Olymp sa celý zapotí –

Bavia sa všetci, veselia sa…
Božský svet má vždy vína dosť.
Harmónia je súlad, krása…
Dary im nosia pre radosť.

Jediný Arés svojim duchom
Ku drakovi sa vracia späť.
Pred pomstou dvere nezabuchol,
Musia sa ešte natŕpieť…

Možno to Chronos sám tak robí,
Možno mu ktosi pomáha –
Dostáva Čas nás do poroby,
Márna je naša námaha

Uniknúť, ujsť mu, skryť sa kdesi…
Čas oči svoje všade má.
Na konár Čas sa nezavesí,
Po chvíľkach si nás podáva.

Osudu Čas je podčinený –
On určí, kedy, čo, kde, s kým…
Komu sa dobré na zlé zmení,
Narodí dcéra sa či syn…

(Spartovia – doslova Zasiati, stali sa spolu s Kadmom praotcami prvých thébskych kmeňov. Kadmos vydal za nich svoje dcéry. S mestom Sparta majú spoločné iba meno. Kadmovi sa pripisuje, že priniesol do Grécka fénické písmo, ktoré sa stalo základom gréckej abecedy. Iné mýty pokladajú za prvého thébskeho kráľa jeho otca, prípadne iné mýtohistorické postavy.
Akropola – vyvýšené miesto nad mestom, zvyčajne obohnané hradbami, s chrámami či inými stavbami,
Chronos – boh Času)

D r a g o 13/19062012