(1)
Veselá svadba v Orchomene –
Berie si človek bohyňu –
Erós si zgustol na Nefelé
A zakladá jej rodinu –
Athamás nadnes je ten šťastný –
Aiolov syn a miestny kráľ.
Oblaky tvoria slohy básní –
Z lásky veď čistej si ju vzal.
Nefelé uzrieť možno najmä
V oblaku, mraku, bielej hmle.
Ona je paňou tejto stajne,
Odtiaľ jej nežná pieseň znie.
Medových dní si užívajú,
Z oblakov kvapká božský slad,
Sladká je rosa v tráve k ránu,
Ona jeho, on ju má rád.
Aiolos veď je nielen kráľom –
Bohom je vetrov Hellady.
Mladým sa lepšie aby spalo,
Nežným ich vánkom pohladí.
Po jednej takej sladkej chvíli
(vlastne tie chvíle boli dve)
Potešil syn ich – Frixos milý,
Sestrička sa mu Hellé zve.
Dobre je deťom, kým je mama…
Nefelé Aiol odnáša.
Obláčik letí do neznáma…
Athamás žene zakáša…
Či ako nie, či ako áno,
Všetky sú cesty nevyspyt…
Ružami Eós stelie ráno,
Pred krásou sveta nač sa kryť..?
(2)
A tak sa našli nenakrytí –
Krásná Ínó a Athamás.
Erótom pred nič nezaštíti,
Nefelin ani z neba hlas…
Menia sa v mraku slzy sladké
Na horké,slané, štipľavé.
Frixa a Hellé rodnej matke
Athamás k Ínó odpláve.
Privedie si ju do paláca,
dostanú deti cudziu mať,
Radosť sa razom z domu stráca,
Nemá ich kto viac poláskať.
Macocha s deťmi nelahodí –
Nakričí, udrie, ušklbne.
Nenávisť ktovie kde sa rodí?
Možno to Eris… Možno nie…
Manžela na nich ženie, hucká
(a dobre si ho ovláda).
Zabolieť musí duša ľudská…
Macocha zlá je náhrada.
Athamás s Ínó nezaháľa,
Neodkladá, čo môže dnes –
Najprv syn jeden, potom dvaja
Po paláci im začnú liezť.
Learchos s bratom Melikertom –
Veselý džavot, detský smiech…
Milá je Ínó k vlastným deťom,
Nefelinym je kvôli hriech…
(Orchomenos – mesto v Boiótii, na JV pevninského Grécka,
Erós – boh lásky,
Nefelé – bohyňa oblakov,
Aiolos – syn praotca Helléna, kráľ v Thessálii, otec o.i. Sisyfa, niekedy spájaný s rovnomenným bohom vetrov,
Éós / Auróra – bohyňa rannej zory,
Ínó – dcéra Kadma a Harmónie, sestra Semelé,
Agaué, Autonoé, Polydora, – pozri: Kadmos,
Eris / Erida – bohyňa sváru)
D r a g o 22/27062012
Celá debata | RSS tejto debaty