Túla sa Alkaid po Hellade, Bez cieľa blúdi sem a tam, Nepokoj v duši jeho vládne, Dni ani noci neráta.

Terimach, Deikont, Kreontiad – Hrdý je Alkaid na synov. S Megarou rád sa na nich díva, Nešiel by nikdy za inou.

Osemnásť rokov…Plný sily Z lesov – hôr preč sa poberá. Pamätá slová dobrej víly – Každého ctiť si priateľa,

Kithairón víta Alkaida – Pastieri, lesy, pastviny… Pasieva stáda, trusie kydá, Oberá figy, maliny,

Povolá Amfit učiteľov Najlepších v celej Hellade, Zušľachtia nech mu duch aj telo, Múdrosť nech hlavu ovládne.

Noc prešla iba, ráno biele… V Thébach je radosť dvojitá. Zasial kto skoršie, skoršie melie, Diov syn prvý zavíta…

Opustia mladí kraje rodné, Nefelé pláve po nebi, Odpočia v noci, idú vo dne, Vedie ich Hermés na Théby.

Hrdí sa hradmi Argolida, Perseus svieti na nebi. Synom sú tvŕdze za obydlia, Kráľovská moc ich velebí.

Priatelia kým si naši dvaja U Háda v chládku hoveli, Všeličo národ povystrájal. Théseus zas je bez ženy –

Prísahy slová plniť treba. Peirithoos názor nemení. Božského chce si hryznúť chleba, S bohyňou keď sa ožení.