Drahoslav Mika

Opustia mladí kraje rodné,
Nefelé pláve po nebi,
Odpočia v noci, idú vo dne,
Vedie ich Hermés na Théby.

Prijme ich Kreón do paláca.
Amfitra z vraždy očistí –
Poškvrna krvi tým sa stráca,
Čistejšie je aj na mysli.

Čoskoro Kreón vojsko zvolá –
Podniknú spolu výpravu.
Tafijcov na sa lepí smola –
Porazení sú na hlavu.

Teší sa Amfit na Alkménu –
Zabudnúť smú už na tabu.
Smie muž si objať svoju ženu,
Obrábať pole, záhradu…
……………………………………

Uľahne sama do postele
Strachujúc sa o manžela.
V Alkméne srdce tlčie smelé,
V boji veď ide o veľa –

Zavaruj život o prísť môže…
Niké sa k komu prikloní..?
-Vrátiť sa v zdraví daj im, Bože,
Peši či a či na koni…

Začuje Zeus prosbu panny –
Krásna je, milá, rozkošná –
S Alkménou za noc veľa dal by…
Potme sa to veď nepozná…

Podobu berie Amfitrya,
Hlas jeho pojme do seba.
Pomôže mladým – dá im syna,
Ktorého činy zvelebia.

Plamienok lampy Alkma zduje.
Osloví vtom ju mužný hlas
Amfitryovej rovný strune.
Uloží k nej sa na peľasť:

-Miláčik, Alkma moja drahá,
Bratia sú tvoji pomstení.
Kratší za koniec Tafij ťahal.
Dnes som si lásku vyženil…

Zariadil Zeus u Hélia –
Tri dni noc dlhá príde vhod.
Alkména „muža“ vyobjíma,
Nepríduc Boží na podvod.

Dlhej po noci „muž“ sa vzdiali.
Alkména šťastná nad mieru.
Vrátili veď sa z vojny králi,
Slávnostnú by im večeru…

Lôžko je ešte neustlané…
Zavíta manžel do dverí.
Spieva mu pieseň na želanie…
Mal sa vták poznať po perí…

Dve piesne pela nočnonočne –
Manželku v súcu vyzrela.
Prejde čas – chlapčie duo počne
Dia od aj od manžela.
……………………………………….

Letí čas, nik ho neustrežie,
Míňajú dni sa za dňami.
Miluje Amfit Alkmu nežne,
Žehná ju medzi ženami.

Dočká sa skoro… Kiež by syna…
Milá mu žienka povila.
Najvyšší čaká na Výšinách,
Pozerá nadol čochvíľa,

Nektáru sŕkne Ganyméda,
Utrie fúz, pozrie po Hére
(Dáka je bledá od obeda),
Odvahu v sebe naberie,

Vyriekne ortieľ na nebesiach,
Vyriekne ortieľ pred Bohmi
(Nehovor hop, kým nedoplesáš,
polená lebo pod nohy…)

-Persea pravnuk zajtra prvý,
Isto viem, uzrie tento svet –
Potomok božskoľudskej krvi,
Hrdina, viacej akých niet.

Ovládne všetkých svojho rodu –
Tirynthos, Argos, Mykény –
Na Olymp nohy jeho dôjdu,
U ľudí bude vážený…

(Otcovi po že bratmi budú
Perseus s jeho pravnukom,
Múzy len o tom piesne hudú,
Zeus však ani nemukol…)

Nemukol Zeus. Tuší Héra,
Väzí v čom jeho inotaj.
Rodičkám ku dvom do večera..!
Nebude, Zeus jak si prial!!!

Zaletí do Théb ku Alkméne,
Pôrod jej o deň zadrží.
Rodičkou nad sa pousmeje.
Bohyňu podvod nemrzí.

Do Mykén rýchlo, za Nikippou,
Mladúčkou ženou Sthenela.
Urýchliť náčim u nej výkon,
Sama aj keby nechcela…

Mesiaci v siedmom zľahne Nika –
Syn Eurystheus uzrie svet –
Perseov vnúčik… Bez cumlíka…
(Nebudú o ňom chvály peť…)

Získal On právo na nadvládu
Diovho podľa ortieľa.
Cudzí mu osud Moiry pradú,
Trpko sa Héra usmieva…

(Nefelé – bohyňa oblakov aj oblaky samotné, 
Hermés – polyfunkčný Boh, tu v úlohe sprievodcu pocestných, 
Théby – hlavné mesto Boiótie, v JV časti pevninského Grécka, 
Kreón – thébsky kráľ, oveľa viac o ňom v blogu – cykle Oidipús, 
Tafijcovia či Telebojovia – starogrécky kmeň vytlačený z Mykén na niektorý z iónskych ostrovov (pozri Héraklés – časť 1.)
Amfit = Amfitryón (otec Alkaia / Hérakla), 
Alkma = Alkména, (matka Alkaia / Hérakla)
Niké – bohyňa víťazstva, 
Hélios – slnečný boh, 
Ganymédes – čašník Bohov na Olympe,
Otcovi po že bratmi budú – Aj Perseovi, aj jeho pravnukovi Alkaionovi je otcom Zeus.
Alkaios je pôvodné meno Hérakla a pod týmto menom ho nechám pôsobiť až do jeho „prekrstenia“. 
Nikippé / Nika  – manželka Sthenela, Perseovho syna, Amfitryonovho strýka, 
Moiry – bohyne osudu )

D r a g o     jeseň – zima 2012/20132

z
Amfitryón posadil manželku Alkménu, pre neveru so Zeusom, na hranicu. Zeus však našťastie, v spolupráci s Nefelé, zhora plamene uhasil.