Drahoslav Mika

Noc prešla iba, ráno biele…
V Thébach je radosť dvojitá.
Zasial kto skoršie, skoršie melie,
Diov syn prvý zavíta…

Alkaidom ho, po dedovi,
Zachová meno rodu nech.
Amfit ho ako svojho povil,
Hádať sa s Diom bol by hriech.

Chvíľočku už len… Chvíľku krátku…
Syn Amfitrya uzrie svet –
Ífiklés – mladší po poriadku –
Nenechá brata osamieť.
………………………………………….

Žiarlivá Héra deťom Dia
Polená hádže pod nohy.
Nastáva aj tu vhodná chvíľa,
Alkaid bol by nebohý.

Oplače nech si Zeus syna,
Pomstí mu jeho zálety.
V kolíske dva mu hady skrýva…
V paláci už sa nesvieti

Zo sveta zísť má jedom hadím
Batoľa ešte nevinné.
S hadom si dieťa neporadí,
Tielka kol´ ak sa ovinie.

Nastane polnoc. Džavot synka
Zo spálne detí otec, mať
Začujú… Ífikl sladko spinká…
V kolíske Alka mŕtvy had…

Druhého rúčkou detskou škrtí
Batoľa silou od Boha.
Popustí, až keď bude mŕtvy.
Na viac sa Héra nezmohla.
……………………………………

Premýšľa Zeus, čo by Hére
Kúsok za tento vyviedol.
Alkaia pojme od večere –
Po božsky by sa najedol.

Položí dieťa nebadane
Manželke božské na prsia –
Natiahne chlapä ku ním dlane,
Prisaje sa a zamlsá!

Bolesťou Héra zanarieka,
Odstrčí prudko jedáka!
Vystrieknu z pŕs jej kvapky mlieka,
Dojky ju rola neláka.

Na hviezdy Zeus kvapky mení –
Na Mliečnu cestu na nebi.
Nocami básnik unavený
Diovo dielo velebí…

Mliečka od Alkaid zdravie, silnie,
Nesmrtný život získava.
Diov je prísľub na príčine,
Bude že slúžiť u kráľa –

U strýka svojho – Eurysthea.
Vyriekol sám to v ortieli.
Dosiahla Héra, čoho chcela.
Úsmev jej sadá na pery.

Dohodu s Diom teda zladia.
Neslúži nech mu celý vek.
Desať len úloh bez poradia
Vykoná z vôle jeho Grék.

Sláviť sa bude po Hellade.
V počinoch nech sa spravodlí.
Úloh až desať svojich zvládne,
Naveky nech je slobodný.

Prikývne Héra manželovi,
Načrie mu rukou do brady.
(So smrtnou ľavobočka povil…
Ona to ešte osladí..!)

1 Héra a Zeus, 2 Alkméné porodila Alkaidésa (Hérakla, Herkula), ilustrácia: Jean Jacques Francois Le Barbier, 3 „otec“ Amfitryón, mama Alkméné, malý Alkaidés (Héraklés) a hady bohyne Héry,

(Alkaios, Alkaidés – pôvodné meno Hérakla (po dedovi), syn Dia a Amfitryovej manželky Alkmény, 
brat – dvojča Ífikla z
Amfit = Amfitryón – manžel Alkmény, otec Ífikla a nevlastný otec Alkaia,
Héra (latinsky Juno) – bohyňa, sestra a manželka záletného Dia (Zeusa), dcéra boha-titana Krona z
Ífiklés – syn Amfitrya a Alkmény, brat Alkaia (Hérakla),

D r a g o     jeseň – zima 2012/2013