Drahoslav Mika

Krétheus kedys´ v Iolku vládol,
V onom bol meste prvý kráľ.
Po mori lode nahor – nadol
Húpali vlny opodiaľ.

Tyró ho synom obdarila,
Dedičom pre Krétheov trón.
(Poseidón u nich hosťom býval,
K Péliovi im pomohol…)

Zasadol Aisón podľa práva…
Sedí mu prestol akurát.
Dobrých u kráľov tak sa stáva,
Vytlačí z trónu zlý ich brat.

Pélias berie zberbu v zbroji,
Polbrata o moc pripraví.
Mlčí ľud, zloducha sa bojí,
Sila sa s právom nebaví.

Aisónu ak je život milý,
Nič proti bratu nekoná.
Batoľa s Éteoklou skryli
Kentaura u… U Cheiróna.

O syna strach má… Následníka…
Pélias nech ho nezhubí.
Do lesov chamraď nepreniká,
Skrýva ho Cheirón v podlubí.
Vychová dieťa… Z chlapca chlapa,

V Múdrosti žiť ho vzdeláva,
Vštepuje, ľudí aby chápal,
Pre dušu čo je potrava…

z
Iáson a Cheirón

Cvičí ho, strieľať ako z luku,
Vrhá sa ako kopija,
Ponoriť do lýry sa zvuku,
Mečom sa ako ošívať…

Kráľovský syn je, nech sa správa
Na princa ako sluší sa.
Strane na pravdy ten kto stáva,
Pomôžu mu aj nebesá.
…………………………………………

Uplynie takto rokov dvadsať,
Prepúšťa Cheirón Iásona.
Vo svete ľudí žiť má začať,
S Péliom nech sa pokoná…

Do Iólku teda… Ku strýkovi…
Zvolí si Iáson prvú púť.
V Iólku ho Aisón s matkou povil,
Tu mal by na trón zasadnúť.

Opúšťa lesy. Lúkou kráča
Búrlivom popri potoku,
Počúva štebot spevných vtáčat,
Pridať chce práve do kroku…

Starenka naňho máva, volá…
Rada by druhú na stranu.
Riavu však dravú neprekoná.
Mládenec babku kostľavú

Jemnúčko ako pierko chytá,
Vlnoboj cez sa prebrodí.
Sandál mu jeden do koryta…
Odniesla vlna do vody…

Netuší Iáson, koho že to…
Starenka že je bohyňa.
To Hére pomoc neodmietol,
V dobrom ho Héra pojíma.

Zvidela sa jej chlapca duša
Aj od Cheiróna výchova.
Mládenca ďalej nepokúša,
Pomáhať mu je hotová.

Doťapká ďalej polobosý
Do Iólku v jednom sandále.
(Móda sa všelijaká nosí…)
Péleus má však na mále…

Veštba mu vraví: -S jednou nohou
Kto k nemu príde obutý,
Života by ho zbaviť mohol,
A to mu nie je po chuti.

Vstupuje Iáson do paláca,
Hlási sa o trón u strýka.
Kráľovi dych sa zrazu stráca,
Pohľadmi pred mu uniká…

z
Peliás a Iáson, podanie rúk

Vysloví súhlas na pol oka,
S radosťou že sa trónu vzdá.
Dôkaz však chce od svojho soka,
Jemu že patrí kráľska mzda.

Vykoná čin nech zaslúžilý,
Hellady hodný hrdinu –
Dopraví nech sa do Kolchidy.
(Rád by, keby tam zahynul…)

Aiéta od nech, Kolchy kráľa,
Zlaté mu rúno predloží.
Chvíľu nech ani neotáľa.
Baranie zlato na koži…

Do rúna božstvá začarili
Bohatstvo, šťastie, nadvládu…
Súhlasí Iáson. Plný sily
V ústrety pôjde pokladu…

z
Peliás a Iáson
……………………………………..

Vypočul Alkaid príbeh dlhý.
Získava Iáson priateľa,
Kolíšu Argó valné vlny,
Pribrežie more vymieľa…

(Iólkos – mesto v SV Grécku neďaleko dnešného Volosu, 
Krétheus – kráľ v Iólku, dedo Iásonov, 
Tyró – manželka Krétheova, Iásonova stará mať,
Aisón – syn Kréthea a Tyró, Iásonov otec, 
Peliás – syn Tyró a Poseidóna, polobrat Aisóna, 
Éteokla – Aisónova manželka, Iásonova matka, 
Cheirón – najmúdrejší z Kentaurov, 
Kolchida – mesto v dn. Gruzínsku
Aiétés – kráľ Kolchidy)

D r a g o     jeseň – zima 2012/2013