Drahoslav Mika

Všetci kradnú, iba svetlá budúcnosť sa zakráda.

Čím viac nám leží politika v žalúdku, tým viac sme hladní.

V čase záplav nám hladina rieky stúpa na päty.

Najviac masla na hlave má spoločenská smotánka.

Čerti sa ženia za silného vetra. Čertice sa vydávajú stále.

V bájke sa zvieratá správajú ako ľudia. V živote… (Neurážajme zvieratá…)

Šaty robia človeka – závistlivým.

Všetko je vo hviezdach politického neba.

Paradox nastáva, keď si prívrženec nevrzne.

Všade je zákaz vstupu, iba na hory zákaz výstupu.

Za feudalizmu sa odovzdávali desiatky. Dnes – dvadsiatky

Spevák svoj hlas predáva, politik s ním kšeftuje.

Za elektrinu ušetríme, až keď sa nad Tatrou prestane blýskať.

Jánošík bol nezávislý, a predsa odvisol.

Voľakedy bola najdrahšou tekutinou krv. Dnes – ropa.

Paradox: Práca šľachtí človeka, ale šľachticom smrdí.

Ani najvýkonnejší počítač vám sekretárku nenahradí.

Čo môžeš pomilovať dnes, pomiluj aj zajtra.

Pracovný zápal sa najlepšie uhasí pivom.

Ľudia sú už na dne. Štát sa ešte topí.

Kto robí búrku v pohári vody, priťahuje na seba hromy – blesky.

Všade dobre, len doma chladnička prázdna.

D r a g o