(Úloha jedenásta) 
Bohovia tiež sa občas ženia.
Nemusia síce, ale chcú.
Brat sestre siahne do záhrenia
Láskyplného incestu.
Posvätná svadba – Hieros Gamos:
Po Hére Zeus zatúži…
Osudu náčim spraviť zadosť –
S bratom sa Héra omuží.
Prinosia božstvá božské dary –
Nektár kto a kto olivu…
Neboli aby nikdy starí,
Jablonku zlatoplodivú
Venuje Gaia do výbavy:
K jablku kto len privonia,
Naveky bude mladý, zdravý,
Thanatos tiež ho nezdolá.
Zo smrtných nikto zvedieť nemá
(Ochutnať z plodov tobôž nie!),
Rastie kde jabloň utešená
Aj ako sa k nej dostane.
Od obra Atlanta tri dcéry,
Hviezdna im Nykta bola mať,
Varujú jabloň božskej Héry –
Nezvaný nik z nich nesmie rvať.
Záhradu Hesperovien strežie
Ladon – drak so sto hlavami.
Bdia Hesperovny – nymfy nežné,
Netvora spánok negniavi.
Z ľudí nik nemá o tom šajnu,
V záhrade kde je Hérin raj.
Nespozná človek Božiu tajnu,
Atlás len by to vedieť mal.
Bdie obor sveta kdesi skraja,
Na pleciach svojich nebesá
Podpiera – čin svoj odpykáva,
Spod klenby nesmie pohnúť sa.
Titáni keď sa s Bohmi bili,
Zvádzali krutú machiu,
Mieste bol na zlom vo zlej chvíli –
Diovi liezol na šiju.
A potom ako porazený
Od Dia dostal oný trest –
Na konci sveta v cudzej zemi
Oblohu Atlás musí nieť.
……………………………………
Hrdinu opäť do neznáma,
Hérakla Eurysth posiela:
Hesperid jablká ho mámia
A chlapa chce mať od tela.
Héraklés kráľu usmeje sa –
Brániť sa nemá významu.
Hrdina z kostí, krvi, mäsa
Levovu pozrie na tlamu,
Na plecia kožu jeho hodí,
Do ruky kyjak, k pásu meč,
Mykénskej napije sa vody,
Márna je s kráľom každá reč.
Pustí sa bohuporúčenô,
Obrími krokmi k Východu.
Predbehnú chýry dobré meno,
A plané za ním nepôjdu.
V úcte ho majú spravodliví,
Slabšieho vždy sa zastane,
Nedovolí mu vlások skriviť,
Podlí to majú zrátané.
Nesú ho nohy, chodí, blúdi,
Natrafí kdesi na chodník,
Vypytuje sa dobrých ľudí…
Ukázať smer mu nevie nik.
…………………………………
Vynorí sa pri Eridane.
Bóreas duje krajinou.
Vo vlnách nymfy rozihrané
Povedú reči s hrdinom.
Štebocú sprvu bololeda…
Cudzinec nech sa pristaví.
Razy dva chlap sa núkať nedá,
Usadne k rieke do trávy.
Pochváli vlásky, nežné telá…
Mohol keby, aj zostal by.
Pojmú ho devy za priateľa,
Lákajú hneď ho do vody.
O radu prosí vodné víly,
Jablkách o ak vedia čos´,
Kroky mu aby usmernili,
Od Najád rada stojí groš –
Néreus! Vie to dozaista!
Pozná aj to, čo iní nie.
Bolo čo, vie, aj čo sa chystá,
Veštecké dostal nadanie.
Néreus stále pravdu vraví,
Nikoho za nos nevodí.
V Egeji slnka od páľavy
Ukrýva vždy sa do vody.
Má to však jeden malý háčik –
S nikým sa nedá do reči.
Rada sa Héraklovi páči,
A Boha hádam presvedčí.
Ďakuje Nymfám. Ku Egeju
Necestou – cestou vydá sa.
Náladu hneď má vylepšenú.
Podobu muža do pása,
Od pása nadol rybie tvary,
Trojzubec v ruke drží snáď…
Néreus takým sa mu marí,
Takého musí vyhľadať.
Pozerá do vĺn… Navlas taký!
S rybami mlčí pospolu.
Nefelé prestrie nad ním mraky,
Ježkovia morskí nekolú…
Neváha šuhaj chvíľu ani,
Leva len nechá na súši –
Néreu v jeho morskej vani
Héraklés pokoj naruší.
Zmocniť sa Boha snaží zrazu,
Oblápa si ho tak i tak,
Zápasia spolu, koľko vládzu,
Slobodu Boh si nedá vziať.
Mení sa morské na potvory,
Na hady, hladké kamene…
Čochvíľa ako oheň horí,
Na vodu hneď sa rozleje…
Nebýval ver´ by odjakživa
Héraklés oným Héraklom,
Súboja spod keby sa zmýval,
Ak ho naň Osud nakriatol.
Vyčká, až Boh sa v rybu zmení…
Márne sa v sieti trepotá.
Obratnosť chlapa Boh si cení…
Poradí mu do života –
Neradí ísť mu do záhrady
Nýmf Západného večera.
Atlanta dá nech do parády,
Jablká on nech pozbiera.
Má nech sa pred ním na pozore –
Atlás je riadna nezbeda.
Ťarchy rád by sa zbavil svojej.
Kožu nech lacno nepredá…
………………………………………….
Dotrmáca sa ku Kaukazu
K Prométheovi pre radu.
Prikutý Titán nevzal skazu,
Mal by znať, kde tú záhradu…
Titánmi medzi najmúdrejší,
Rozumom siaha k Diovi,
Zákonov božských podľa zhrešil,
Preto ho Zeus vydvoril.
Človeka sčinil nadbiehal mu,
K Olympu úcty nemal dosť.
Ukradol Bohom oheň z domu,
Diovi z žertvy dal len kosť.
A tak sa ľudia svojim Bohom
Chrbáty poza vysmiali.
Ľuďom hej. Sebe nepomohol,
Prikutý visí o skaly.
Rúti sa orol z výšin strmhlav,
Pazúry zatne, zaškrieka,
Zaživa pečeň z útrob trhá
Stvoriteľovi človeka.
Konal že v mene jeho blaha,
Božím ho svetlom osvietil,
Dovolil nazrieť do Neznáma.
Odletí orol vzápätí.
Do zajtra pečeň dorastie mu…
A tak to ide deň čo deň…
O skalnú reťaz rinčí stenu…
Héraklés mieri priamo sem.
Zočivší orla s kusom mäsa,
Neváha, lukom zamieri…
Trafený orol k zemi klesá,
Héraklés hor´ sa teperí.
Okovy strhá z Prométhea,
Rozorve mocné reťaze.
Slobodu večnú môže zdieľať –
Za neho Cheirón uviazne
V osídlach smrti, v ríši Háda,
Netrpel aby bez kraja.
(Héraklovej od strely strádal,
Hydrina krv v nej zabrala.)
V slobode ducha, tela, slova
Héraklés zvedá kade – kam
Povedie cesta jablková
Atlanta skrze k Hesperkám.
Vzájomne pomohli si muži.
(Bolo by bodaj stále tak!)
Každého vlastná ťarcha súži,
Vzájomne vyjadria si vďak.
Lúčia sa bratia čoby rodní –
Priateľský buchnát do hrude.
Vykročí každý na svoj chodník
Pridelený mu v Osude.
Héraklés dá sa ku Západu,
Afrikou prejde odznova.
Úskalia ladu bez a skladu
Nové sa pred ním vynoria.
………………………………….
Egyptský trón je uvoľnený –
Epafos ta šiel do hája.
Starého vládcu nový mení –
Búsiris bude za kráľa.
Syn Lysianassy s Poseidónom,
Epafovi je rodný vnuk.
Deväť sa rokov trápi s trónom,
Nerodí klas mu ani struk.
Národ veď môže takto skapať
Pri delte Nílu od hladu…
Na Cyprus vyšle svojho chlapa
Popýtať veštca o radu.
Thraseus príde z Cyprej zeme,
Búsirom pred sa zamyslí.
Budí sa veštec, v ňom čo drieme.
Egyptskí na to neprišli:
-Diovi v žertvu priniesť treba
Z cudziny chlapa do roka.
Bude mať Egypt potom chleba.
Búsiris zviaže proroka –
Cudzincom veď je v jeho kraji…
Prvý nech padne za obeť!
Obetovali, potom siali…
Bolo zas múku z čoho mlieť.
Odteraz cudzí sem kto vstúpi,
V temnici čaká na svoj rad.
Nikoho peniaz nevykúpi –
Zabudol Egypt, čo je hlad.
Héraklés v Níle nohy myje.
Vrhne sa naňho chlapov šesť.
Hodia mu reťaz kolo šije.
Kráľovi ku sa nechá viesť.
Zapália oheň na oltári –
Hérakla majú v obetu.
(Otcovi syna Búsir darí…)
Reťaze vtom sa rozpletú –
Héraklés z okov vyslobodí
Spútané ruky, mužnú hruď,
Amfidamanta o zem hodí,
K Hádovi hľadá nech si púť.
Búsiris po ňom, otec jeho,
Reťazou schytá po hlave.
Persefóna mu s ženskou nehou
Pofúka miesto boľavé.
Od zlého Egypt oslobodil,
Cudzinci zas sú na Níle.
Bez obáv smú si načrieť vody,
Krokodíl ak v nej nežije.
Héraklés a kráľ Egypta Búsiris _
……………………………………..
Lôžkom mu býva Matka Gaia,
Perinou – hviezdy na nebi.
Zem doňho živú silu vlieva
A on ju za to velebí.
Jedného rána pretrie oči.
Lozí mu čosi po nose.
Z uší mu ktosi povyskočí,
Na nohy lezie, na bosé…
Kliesni si ktosi cestu vlasmi
(-Hádam len nie som všivavý?!)
Začuje hlások tichý, jasný…
Neide mu to do hlavy…
Nebodaj mravce…, chrobáč čierna…
Hmyz ale vravu nepozná…
Zástupy… Voje naňho mieria…
Človiečkov drobných rozozná…
Spútať ho idú do liany…
Héraklés už sa zasmeje…
Zmocnili sa aj jeho zbraní –
Pygmaii sú mu na tele.
Smeje sa, drme sa mu brucho,
Pygmaiov na zem postriasa.
Pravdu má – Hááápčíí!!! – kýchol fúkol.
Idú nech drobci do ďasa!
…Nie všetci… Pochytá ich málo,
UIoží levej do kože.
Ukáže doma drobný národ.
Naviac sa teraz nezmôže.
………………………………………..
Západu ku sa Slnko kloní,
Héraklés ta sa poberá.
Cestou tou kráčal už aj vloni.
Vysýcha slina na perách.
Putuje deň a po ňom druhý,
A ešte veľa-veľa dní.
Pred zrakom maria sa mu kruhy.
Tak rád by bol už slobodný…
Zavieva vietor v púšti stopy,
Vlny ich morské zmývajú.
Dovidí na breh Európy
A Ókeánu ku kraju.
Uzrie už zdiaľky oko jeho
Atlanta s ťarchou oblohy.
Hrbí sa ponad morským brehom,
Siaha mu more po nohy.
Ókean s nebom objíma sa,
Splývajú v jednu celinu.
Vysadnúť by tak na Pegasa,
K srdcu si Múzu privinúť…
Málo je času na rozdumy,
Pohoda nie je na snenie,
Zefýros duje, more šumí,
Z driemot sa Atlás preberie.
Atlanta zmenil na kus hory
Perseus hlavou Gorgony.
Pravnuk dnes pred ním jeho stojí,
Titanovi sa ukloní,
Pozdraví, slušnosť ako káže –
Kedysi ho to učili,
Dotkne sa nohou obrej pláže.
Spozornie Atlás vo chvíli.
Narovná diek a modré nebo
Prehodí z pleca na šiju.
Zosivel – vlas mu, fúz mu zbledol,
Dávno ním čerti nešijú.
Pýta sa hosťa, čo tu hľadá,
Kde ani vtáčka – letáčka.
Nie je či za tým dáka zrada…
Zo seba nech to vymačká.
Héraklés riekne pravdu holú
Mykénach o… o jablkách…
Osud mu akú nadal smolu,
Svetom sa prečo potĺka.
Nevedno, či ho Atlás ľúti,
Abo má čosi za lubom.
K Hesperkám zájsť je plný chuti.
Pod nebom len by pobudol –
Héraklés. Zaňho podoprel by,
Podržal chvíľu oblohu.
Jablká doniesť isto sľúbi,
Nepadne báň ak na nohu.
Aj by si tľapli. Jeden ale
Vždy držať musí nebesá
Bedlivo, dieťa ako malé.
Héraklés teda ujme sa…
ilustrácia: Cornelis Cort _
Uvoľní Atlás stŕple údy
(Bodlo by trochu masáže!)
Čoskoro dcéry svoje zbudí,
Hesperidkám sa ukáže.
Po špičkách vstúpi do záhrady –
Nerád by rušil Ládona.
Kde sú tie časy, keď bol mladý –
Sám Zeus pri ňom zastonal.
ilustrácia: Frederic Leighton _
Neusnú nikdy oči draka
(Otcom je Forkýs, morský Boh).
Od draka kmína smrť len čaká –
Sily má obor za štyroch.
Skrčí sa Atlás vo veľtráve,
Obvíja Ladón stromu kmeň.
Jablko zlaté v hadej tlame
Spomienku vanie na Eden.
Od chrbta Atlás priplichtí sa,
Ládona lapí za šiju –
Bráni sa netvor, drme, kmása…
Nepustí Atlás beštiu.
Vyžmýka škrtiac dušu z neho.
Dračiu mu kožu netreba,
Pohladí dcéry obriou nehou.
Ládona Héra – do neba!
ilustrácia: Robert Ryland _
Zlaté tri plody od jablone,
Jablká tri im odníme.
Hérakla lupom k slzám dojme,
Oblohu späť však neprijme.
Ponúkne sám sa, jablká že
Do samých Mykén dogúľa.
Vybitá, ako zákon káže,
Je jeho obria gebuľa.
Héraklés spomnie na Nérea,
Slová na jeho varovné,
Neveril aby ľuďom veľa,
Neľuďom ani za mak nie.
Pretože klin sa klinom iba,
Chytrosťou na lesť odvetí.
A preto, že rak nie je ryba,
Verí, že Atlás naletí.
Popýta svojho pomáhača,
Vezme nech nebo len na mžik,
Lebo mu príliš hlavu stláča,
Podloží len si podhlavník…
Netuší Atlás, Héraklés že
Na neho búdu ušije.
Jablká na zem kladie svieže,
Berie mu nebo zo šije.
Neváha chlapík chvíľu ani –
Pozbiera jabká: -Ijá sú!!!
Z ťarchy sa Atlás nevymaní,
Príučku dostal z móresu!
………………………………….
Neverí Euryth ušiam – očiam,
Jablká uzrúc zo zlata.
Neverí, že sa toho dočkal
A že sa zase prerátal.
Hesperné plody odniesť káže
Do chrámu Múdrej Athény.
Ju si tým ale nezaviaže
Eurystheus šaľbou mámený.
Athéna letí do záhrady,
Jablká vráti jabloni.
Héraklés zase nevyzradí
A zvonček o tom nezvoní,
V záhrade mal že pomáhača.
Úlohu kráľ by nerátal…
Nápady sa mu v hlave tlačia –
Persefóne nech na vráta
Zabúcha, ak je ozaj smelý…
Čo, ak to iba predstiera?
Do Hádu zájsť mu teda velí –
Do Mykén priviesť – Kerbera!
(Hesperidky / Hesperovny – dcéry titána Atlanta (Atlás) a bohyne noci Nykty (Nyx) z z
Hieros gamos – svadba medzi Bohmi, posvätná svadba, 
Záhrada Hesperovien sa umiestňuje niekde do SZ cípu Afriky z
Gaia – (Gé, Géa) – bohyňa Zeme, Matka zem,
Thanatos – boh smrti,
Atlás – Titán, obor, V Titanomachii (vojna s Titánmi) bol na strane Titánov, teda proti Diovi, za trest musel podopierať nebeskú klenbu, oblohu z
Eridanus – rieka (neidentifikovaná), tu – niekde na Severe,
Bóreas – severný vietor, severák,
Najády – vodné nymfy (víly), 
Néreus – morský boh, pôsobil hlavne v Egejskom mori z
Prométheus – Titán, syn Titána Iápeta a bohyne Themidy, stvoriteľ človeka, za trest (oklamal Dia a ostatných Bohov) pripútaný ku Kaukazu, kde mu orol denne vytrhával pečeň, ktorá mu stále dorástala, výmenou za smrť kentaura Cheirona získal slobodu a nesmrteľnosť
Epafos – starý egyptský kráľ,
Búsiris – nový egyptský kráľ, jeho vnuk,
Threseus – veštec z Cypru,
Pygmaiovia – národ trpaslíkov,
Pegasos / Pegas – okrídlený kôň, symbol básnikov,
Múzy – bohyne umenia
Perseus – Héraklov pradedo, podrobne v blogu – „seriáli“ Perseus 
Ládon – stohlavý drak z z z
Zefýros – západný vietor,
Iiá su! – grécky pozdrav, často používaný pri rozlúčke (Maj sa! Zbohom buď! Zotrvaj v zdraví!), Pri vykaní – Iiá sas!
Persefóna – bohyňa v Zásvbetí,
Hádes – boh Zásvetia i Zásvetie samo,
Kerberos – trojhlavý pes zo Zásvetia)
D r a g o jeseň – zima 2012/2013
Celá debata | RSS tejto debaty