Drahoslav Mika

Chabí sú, vetchí, jeho ľudia,
V Olympu očiach úbohí.
U mnohých súcit iba budia.
Postaviť jak ich na nohy?

Majú zrak, a sú nevidiaci,
Majú sluch, ale nečujú,
Nerieknu slovka, úbožiaci,
Otvoria sotva papuľu.

Iskra v nich Božia tlejúc tuchne,
Mocú sa, sťaby bez hlavy.
Pelechom im je lístie suché,
Nemyslia, nie sú zvedaví…

Nechápu leto ani zimu,
Hladní sú, ale nelovia.
Palicu v dlani neutrimú,
Vysmejú im sa Bohovia.

Nevedia, načo im je ruka,
Prstov päť, ku nim šiesta dlaň,
Vonku že na nich vietor fúka,
V chyžine oheň by ich hrial…

-Oheň! -vtom skrsne v Prométheu, –
Bez ohňa usnú nastálo…
K bezbranným chová lásku, nehu,
Vie už, čo ľuďom chýbalo“

-Začnime teda od Adama…
Vlastne – od Deukalióna –
Nekojila ho žiadna mama,
Nenazrel nikdy do lona…

Sám si ho Titán vyhotovil,
Zmodelil z lona Prírody.
S rozumom ruky svoje spojil,
Vystavil svetu na obdiv.

Vznesie sa k Slnku, k Héliovi,
Vyprosí iskru plameňa.
Pojme, jak žiť má človek nový,
Oči keď sa mu odtienia.

Osvetlí, ako oheň hreje,
V popole jak sa uchová,
Zbaví ich v mrazoch beznádeje,
Chatrč viac nie je ľadová.

V ohni sa mäso pečie, varí,
Hravo sa hrniec vypáli.
Nevidia v tom nech žiadne čary,
Zabudnú život na starý.

Učí ich, kameň jak sa kreše,
Zaostrí jak sa palica,
Zver loviť majú ako v lese,
Vody kde môžu napiť sa.

Obydlie stavať ako treba,
Odlíšiť muža od ženy,
Dorobiť ako v poli chleba,
Poháňať voly v sprežení,

Koníka skrotiť, plávať vodou,
Zrátavať, čítať vo hviezdach,
Prírodu spájať so Slobodou,
Nemusia z Bohov mať že strach.

Čo jesť sa dá a čo sa nesmie,
Bylinka ktorá vylieči,
Vyprosí od Múz pre nich piesne,
Treba ak, siahnuť po meči…

Predvedie, kov sa ako taví,
Zo zeme ruda doluje.
Vedia už dojiť kozy, kravy,
Oblečie ich aj obuje.

K opiciam nik ich neprirovná,
Vykumštia sami nástroje.
Zásoba rýchlo rastie slovná,
Tešia sa páry na svoje.

Pochopia, čo to majú v hlave,
Na čo je ruka príhodná,
Nespomnú telá na mľandravé,
Múdrosti studňa nemá dna.

Deukalión – prvý človek, stvorený Prométheom,
Hélios – slnečný Boh, 
Múzy – Bohyne druhého radu, mali na starosti najmä hudobnú umeleckú tvorbu, sídlili v pohorí Parnas, na hore Helikón aj inde, veľa času u nich trávil Apollón,

D r a g o     1302/28022013

Prométheus vyrába ľudí z hliny, Athéna im vkladá ducha, dušu