Drahoslav Mika

Množia sa ľudia, Zem sa plní.
Prométheus je vskutku rád.
Zeus je stále na výslní,
S Titánom nechce spory mať.

Pomáhať ľuďom sa mu prieči.
Dosť im je štipka rozumu –
Nesmie byť človek Boha väčší,
Nesmie byť Bohom na ujmu.

Cibria si rozum do únavy.
Z rúk Božích vzišiel ľudský rod.
Začína Múdrosť triumf sláviť,
Prináša semä prvý plod.

Olympskí ľudí chránia sprva.
Jeden im spolný patrí svet.
Ľubujú, jak sa trúsia, mrvia,
Neladu medzi nimi niet.

Bohovia vidia, že len Práca
Zveľadí dielo človeka.
Sejú, žnú, kopú, orú, mlátia,
Varí sa, aj sa opeká…

-Nemal by človek sám žiť z práce, –
Diovi um sa osvieti. –
Máva aj Boh chuť na koláče,
Na mäso, víno, na deti…

Prácu keď už si vymysleli,
Bohom nech bude na blaho.
Lopotia nech sa muži, ženy,
Aj vôl, čo k nim sa pripriahol.

Pobadá Titán – veru zle je!
Človeka chcú mať za raba.
Dielu sa jeho Zeus smeje,
S úkladmi opäť narába.

Kláňať sa majú Bohom ľudia,
Prejaviť úctu, pokoru,
Bohovia ľudí podlo šudia,
Bohovia žnú a neorú!

Starať sa Bohom o zábavu –
Aj to je v ľudskej náplni.
Prekročia medze myseľ zdravú,
Horkosti džbán sa preplní.

Stanoviť treba, čo sa musí,
Čo sa smie, čo sa nemôže.
Na ľudí Zeus zub si brúsi,
Nesmie prísť človek na Božie!

Priečiť sa začnú ľudia Bohom,
Hrdlačiť viac ich nebaví.
Zdravý sa rozum v hlave pohol,
Dožadujú sa nápravy.

Smrtných zve Olymp na poradu:
Zákonom nech sa stanoví,
Majú čo dostať tí, čo vládnu,
Správať sa ako k volovi…

Premétheus tuší zámer Dia –
Čestná hra mu je neznáma.
Nadišla opäť jeho chvíľa –
Obhájiť ľudí Titán má.

Sám Dia má už plné zuby,
Kráľovi Bohov neverí –
Nesplní nikdy to, čo sľúbi,
Čochvíľa bočí od Héry…

Z vola čo Bohom dostane sa,
Sebe čo človek poručí?
Obetné zviera trávu kmása,
Na Olymp smutne zabučí.

Záleží zase na Osude,
Za dlhší kto, kto za kratší…
Ostroum koho prvší bude,
Z vola kto viac sa nabaští.

Zakáľa Titán obeť teda,
Porcuje vola na kusy.
Pri deľbe nik ho nevystrieda
(Fifíka Zeus vytuší…)

Menšiu na kopu mäso krásne,
Lakoty chutné z útroby.
Hromádku kusom kože zastrie,
Odpadkov trochu nadrobí…

Väčšiu na kopu  zhŕňa kosti,
Ratice, rohy, volský chvost.
Nemusel Zeus by sa postiť,
Na sebe vôl má loja dosť –

Uloží zvrchu mastné fľaky
(Cholesterol bol neznámy.).
Pozýva všetkých na diváky,
Vrcholné číslo oznámi.

Záleži teraz na Diovi,
Z dvoch kôp si ktorú vyberie.
Po väčšej siahol!…Loj by strovil…
Urážku Bohov ale nie!

D r a g o     1302/28022013