Nad cestami, čo prejdem pešky
či na autách, jak hviezda svieť,
trojročie mojej esvéešky,
keď príde mi raz osamieť
či na autách, jak hviezda svieť,
trojročie mojej esvéešky,
keď príde mi raz osamieť
a srdce bude stonať hladom.
Nech nezúfam pod ťarchou bied,
nech zaprú sa do mojich ladov
priateľstva lúče z oných liet.
Nech nezúfam pod ťarchou bied,
nech zaprú sa do mojich ladov
priateľstva lúče z oných liet.
Mikuláš Kasarda, 1967,
pre svojich žiakov na maturitný pozdrav.
V týchto dňoch sa básnik a pedagóg dožíva 88 rokov.
Malý úlet v čase
Cestami chodieval som pešky,
Nie je mi auto doména,
Zarástli detstvom kolobežky,
Svietili hviezdy bez mena.
Stonalo srdce neraz hladom
Plakala duša na púšti –
Život je honba za pokladom,
Ku ktorému ťa nepustí
Trojročie SVŠ-ky svieti
Prišlo mi občas osamieť
Spomienky chodia na výlety
Do lavíc našich školských liet.
D r a g o 15072013, noc
(Som jedným z oných žiakov…)
……………………………………………….
O Mikulášovi Kasardovi – pedagógovi
podrobnejšie v blogu Ston srdca.
.
.
Veľmi pekná spomienka na svojho profesora.... ...
Velmi pekne citanie aj spetne- ston ...
Celá debata | RSS tejto debaty