Drahoslav Mika

Rozdumy nosí Gýgés v mysli:
„Vypočuť môžem, čo len chcem,
Bez toho, ´by mi na to prišli…
Nikomu o tom nepoviem…“

Trúsia sa reči, chlieb sa papá,
Jazyky lížu sladký med:
-Múdreho niet nad Gýga chlapa…
Priatelia začnú závidieť…

Podíde k nemu pastier starý:
-Kapú mi ovce noc čo noc.
Poznáš ak ozaj dáke čary,
Prosil by som ťa o pomoc.

Prikývne Gýgés, pomoc sľúbi:
-Múdrejšie ráno večera.
Pozrieme sa na vĺčka zuby.
Na noc si vartu vyberá.

Otočí prsteň okom k dlani,
Nacibrí uši na hlasy
V košiari nikým nebadaný.
K polnoci dvaja valasi

Popri ňom prejdú vedúc reči:
-Spoznal by Gýgés zlodeja?
-Pastier vždy ako baran mečí,
Nech si len svoje omieľa…

-Priekupník čaká v čiernej rokli.
Platí nám dobre. Poďme už….
Ovečky ženú poľom mokrým,
Vychádza z rokle statný muž…

Zvedel Gýg, ovce kam sa tratia
Aj kto je tomu príčina-
Pastieri mladí, dvaja bratia.
Šklbať im štice začína,

Päsťami chrbty premasíri,
Do zadnej časti nakope.
Obitrom nadá, čo má sily.
Poležia chvíľu v priekope…

Neuzrú, kto ich… Len to bolí…
Na plecia nohy! Hajde het!
Zachrániť aspoň život holý.
Ovečky Gýgés ženie späť.

Preráta ráno ovce bača:
-Veruže – žiadna nechýba..!
-Nebudú sa ti viacej strácať…
-Spoľahnúť dá sa na Gýga.

-Kto bol tým kmínom? -chlapom nedá.
(Zlodejci zblednú na tvári.)
-Vlčisko. Väčší od hoväda.
Nachytal som ho v košiari.

Reč som s ním zviedol o čugani.
Tesákmi sekal ostošesť.
Na cudzie viacej nezagáni.
Poklial sa mi na vlčiu česť!

Tí dvaja čušia ako myši…
(Mládencov Gýgés nezhubí,
tridsiatok na psí aby vyšli.)
Obrátia život naruby…

D r a g o     V/2013