Drahoslav Mika

Pošinul večer vládu noci,
Vlúdil sa spánok do tela.
Podrží Hypnos Gýga v moci.
Od steny tieň sa oddieľa.

Postavou muž a rubáš biely…
Zavanie dychom Zásvetia.
Oveje Gýga na posteli,
Do sna mu slová povplieta:

-Neboj sa, ak si spravodlivý.
Máš, čo ja mal som zaživa –
Prstienok, ktorý robí divy,
Pred zrakmi zlých ťa ukrýva.

Jediný raz si nezatúžil
Využiť čary na zlobu.
Naďalej nech ti k dobru slúži.
Skôr, než sa vrátim do hrobu,

Varovné slová vyriecť stačím:
Otoč ho okom do dlane.
Kráľovej vojdi do komnaty –
Dejú sa veci pohané..!

Počúvne Gýgés prízrak muža,
Pôjde sa pozrieť na kráľa.
Niekedy mŕtvi živým slúžia,
A živí mŕtvych napália!

Dokorán dvere na komnate.
Kandaulos v krvi kaluži.
Melie stráž piate cez deviate,
Odvisnúť nik z nich netúži.

Nad telom veliteľ sa zhýba,
Krvavý vyjme z rany meč.
Úlomok čepele mu chýba.
Mávne len rukou… Čím skôr preč!

S úškľabom fľochne na mŕtvolu.
Spočinie v pošve chladný kov.
K zákonu úcta nosí smolu.
Gýgés má byť tým vinníkom..!

Obviní stráž ho ráno z mordu.
Kričí vrah: -Hor sa na vraha!
S kráľovnou už sa dáko zhodnú.
Na svoju česť vrah prisahá.

Privedú Gýga strážni v putách.
Na nič sa nikto nepýta.
Vinníka čaká kara krutá.
Nie je však čaša dopitá.

Spolieha Gýgés na kráľovnu.
Po mene šliapať nedá si.
Vysloví prosbu ku nej skromnú:
-Vrah by sa spoznal po meči…

Kde rozum čuší, kričia zbrane.
Ak Boh dá, aj meč prevraví.
Čo má sa stať, sa neodstane.
-Stačilo hlúpej zábavy! –

Do reči skočí hlavný strážny.
-Vysmieva sa nám pastierča.
U kráľa býval v stálej priazni,
Kráľovnej už sa zalieča!

Ktože to kedy videl, slýchal,
Železo aby vravelo?!
Hovorí z chlapa dutá pýcha,
Koruny sa mu zachcelo!

-Povie nech, čo mu dušu hlodá! –
Kráľovná strážcu zahriakne. –
Pravda je ako číra voda,
Brudom lož stále nasiakne.

-Vytiahne každý meč nech z pošvy,
V paláci smie kto nosiť zbraň!
Pre mŕtve telo kráľa pošli!
Uložia zbroj nech ku nohám!

Na dlážku meč chlap čo chlap zloží.
Zaperlí pot sa na čele.
Gýgovi v hlave nemátoží…
-Tomuto chýba z čepele! –

Kráľovnej zrazu v očí udrie.
Prikývne Gýgés v nádeji.
-Prezrieť by ranu bolo múdre…
-Pasuje zlomok k čepeli..!

Každý vie, meč ten komu slúži.
Kope kto jamu inému…
Odvedú vraha verní muži.
Hotujú vatru mŕtvemu…
………………………………………

Kráľovná vládne, pritom smúti,
Gýgove dáva na rady.
Kandaulos je už príliš mŕtvy…
Hádam by ho aj nahradil…

Jedného rána sa mu zverí.
Ruku aj trón mu ponúka.
Dávajú sľub si po večeri,
Z klobúka zajac vykúka…

Do Delf sa berie po sobáši
Odobriť vládu u Dia.
Želá mu Zeus život šťastný,
Lýdia nech sa rozvíja.

Pretečie potom veľa vody
A ešte pár dní navyše…
Gýgovi Hádes ulahodí –
Uloží prsteň do skrýše.

(Hypnos – boh spánku)

D r a g o     V/2013