Drahoslav Mika

Hyperión sa láska s Theiou. 
Potme sa ľúbosť rozvíja.
Nevie svet ešte, čo je bielo. 
Porodí Theia Hélia.

-Bude nech svetlo! -povedia si.  
-Bude nech Noc a nech je Deň!
Uzrime, aký svet je krásny. 
Ponesie syn raz pochodeň.

Theia

Životodarný od Titánov
Osvieti Všemír, ohreje.
Prvýkrát zaznie: -Dobré ráno! 
Na svet sa Slnko usmeje.

Ocitá Zem sa v kolotoči – 
Po čiernej noci biely deň. 
Vidia sa tvory zoči – voči, 
Hélios má tú pochodeň! 

Koruna zlatá, zlaté vlasy – 
Rozpletá lúčik po lúči.
Ráno čo ráno do voza si – 
Aby sa večer rozlúčil. 

Ráno čo ráno štvoro koní
Krídlami mávne, vznesie sa. 
Ružová Éós v bráne zvoní.
Vyletí kočiar k nebesiam. 

Hélios z brehov Ókeána
Vykoná modrým nebom púť. 
Povozku zlatú popoháňa. 
Môže sa Olymp spoľahnúť. 

Privykli kone Božej dlani, 
Nevyjdú z cesty za brázdu.
Z rúk sa mu kočiar nevymaní. 
Privykli už si na gazdu. 

Oblohu brázdia od brieždenia, 
Západu dôjdu k súmraku. 
Selénou so si úsmev menia, 
Plaví sa nocou cez mláku

Na zlatom člne do paláca, 
Zavčasu aby, za Zory
Po nebi novú cestu načal, 
Na uzde držal potvory. 

Ohreje zem aj morské vody, 
Teplý lúč telo pohladí. 
Bez Slnka semä nezaplodí, 
Nekvitnú rajské záhrady.

Furtáči, ludí úsmev z ľudí, 
Nymfa sa pred ním odhalí. 
Po nežnom tielku lúčom blúdi, 
Pribúda detí pomaly…

(Hyperión – titán prvej generácie, otec Hélia, Selény a Eóny,
Theia – titánka prvej generácia, matka Hélia, Selény a Eóny, 
Éós / Eóna – bohyňa rannej zory, rím, Auróra, naša Zora)

D r a g o     05/2013