Oplačú sestry nymfu biednu.
Svoje si, chúďa, vystala…
Prevadia cestu na poslednú
Dušičku čistú do raja.
Odejú čierne smutné háby,
Démétre ku sa poberú,
Strestala počin kráľa aby.
Záplatu šijú na dieru.
Eridy dcéra – na kosť scvrklá
Limos je hladu bohyňa.
Ona nech kráľa povyzvŕta,
Za hriechy strestá zlosyna!
Zapriahnu draky okrídlené,
Poletí voz do Skýthie.
Na okno klopú ku starene –
Anorektička ožije,
Tešiac sa, že ju ktosi hľadá.
Prevrávať babku nenáčim:
-Pozriem sa na zub toho hada,
Zaplatí draho za svoj čin!
Pristane kočiar v Thessálii.
Limona vkĺzne do komnát.
Chrápe kráľ, čoby drevo pílil,
Nemal by teda pookriať.
Plichtia sa k lóžu nohy bosé.
Erysicht spí a necíti.
Šteklia ho iba chĺpky v nose.
Napojil bol sa, nasýtil…
Limona priľne k telu kráľa,
Pritisne ústa na pery.
Sľúbila čo, to vykonáva.
Do hrdla jazyk namieri.
Preniká nadol do útroby:
-Zachutia mu aj otruby..!
Erysicht sám si truhlu zhlobil –
Umorí hlad ho, zahubí….
Eris / Erida – bohyňa sváru,
D r a g o 082013
Limos-krásne napísané.! Kiež ...
Celá debata | RSS tejto debaty