Doplavili sa do Tainaru –
Rybárom vliezli do sietí.
Korinth je čoby hodil skalu.
Oproti kráľ mu poletí…
Uviazne delfín s sietí spleti,
Rybárom vody zakalí.
Kameňmi doňho plané deti,
Tiahnu ho chlapi na skaly.
Jeden ho bodne, iný udrie,
Tlčú ho veslom do hlavy.
Zahynúť musí zviera múdre,
Aby sa hlúpy pobavil.
Uvíta pevca Periander,
Úprimne sa mu poteší.
Vrátil sa hudec z dlhých vandier
Po mori…, ale napeši…
Árion slova neutají –
Rozpovie, čo sa, prečo tak…
Plavci ho ako obobrali,
Ako sa nad ním stiahol mrak…
Prozreteľ ako Apllóna
Delfínom osud zverila.
Bez nich by isto v mori skonal.
-Príhoda vskutku nemilá… –
Zachmúri kráľ sa nad počinom.
Bárka je ešte ďaleko.
-Stane sa vinník smrti synom! –
Ortieľ už v mysli vyriekol.
S poctami zviera pochovajú,
Mohylu vŕšia v Korinthe.
Položia zhora morskú skalu.
Čoskoro bárka prikvitne…
Dochodí chleba na lámanie –
Niet toho, čo by nekradol!
Každého osve kráľ z nich zajme,
Vyslúcha klamstvá zaradom:
-Nevráti bard sa do Hellady –
Korinthos sa mu zneľúbil…
Pochabý rozum, ešte mladý…
Stúpla mu sláva od huby…
Na delfiom hrobe odprisahnú –
Klamstvom sa more zelená.
Začujú pieseň smutnosiahlu…
Lomia sa lotrom kolená…
Postaví plavcov kráľ do radu,
Árion pred nich vykročí!
Úklady za, za podlú zradu
Zmiznúť im káže spred očí.
Zoberie kat ich do parády.
Dlho sa s nimi nemazná.
Podliak, čo kradol, klamal, zradil,
Držal čo kráľa za blázna,
Na tomto svete miesta nemá!
Hľadať ho môže u Háda.
V Tartare duša podlá stená,
Ku hriechu hriech si prikladá.
…………………………………..
Na nebi Lýra pevca svieti.
Apollón mu to… Ku sláve…
Na nočnom nebi v hviezdnej spleti
S delfínom básnik popláve…
Celá debata | RSS tejto debaty