Rýchlosťou víchra povoz hne sa,
Veslujú draky krídlami.
Vznesú sa Božie na nebesá,
Hélios máva na dámy.
Návšteva Hore neobvyklá –
V Zásvetí vládne Hékata.
Opratmi Déma prudko mykla,
Slepí ich kočiar zo zlata.
-Čože to vidia moje oči?! –
Slnečný boh je vskutku rád. –
Vezú sa dámy v dračom koči…
-Nazrieť nám pomôž do karát!
-Hékaté veď je matkou čarov…
-Na tento rébus nestačí.
Vychodí iba v noci na lov,
Biely deň býva inakší.
Ty sa ním vznášaš, seješ lúče,
Do každej nazrieš štrbiny.
K tajomstvám mnohým poznáš kľúče,
Vieš, kto sa kedy previnil.
Stratila nám sa Persefóna –
Čoby sa pod zem prepadla!
Bezmocne matka po nej stoná.
Bol si snáď svedkom divadla…
Vypovedz, prosím, kde mám Koru,
Materské srdce roní krv…
Objať ju túžim, byť s ňou spolu,
Spočinúť v šťastí ako prv.
-Halíš tvár smútkom, milá Déma.
Nepokoj viem, kde pramení.
Nech je ti pravda odhalená:
Žil dosiaľ Hádes bez ženy.
Príšery temnôt, žiadni ľudia –
Unudí Boh sa v Zásvetí,
Kde iba Tiene s hriechmi blúdia,
Ktorým ja nikdy nesvietim.
Vychodí navon, Spoza krovia
Na nymfách oči necháva.
Nestratí s nimi ale slova,
A doma žiadna zábava.
Jedného dňa sa prizrie panne –
Najkrajšej deve v Hellade –
Prebudí cit sa, láska vzplanie,
Nepokoj dušu ovládne.
Na Olymp trieli ku otcovi –
O ruku prosí pre seba…
Povedie v prítmí život nový …
Matere súhlas – netreba…
Neriekol Zeus ani Áno,
Neriekol ale ani Nie –
Hádes je temnej ríši kráľom,
Dievča je ešte nevinné…
Čo má sa stať, sa neodstane –
Unesie Hádes dievčinu.
Zaplačú nymfy, rieky, pláne…
Hodiny v Háde neplynú…
Zhrozí sa Déma. … Bratia milí..!
Uniesol Koru vo voze…
Rodinnú kašu zavarili
V nádeji, že sa nedozvie.
…………………………………………
Bohyňa pení, žlč v nej kypí,
Urážku… hanbu nestrovi.
Padne bič dračie na paripy,
Doletí kočiar k Diovi.
-Tak teda takto, braček drahý..!
Kuli ste s Hádom úklady!
Nevestu získal bez námahy,
Zaraz vám život osladím!
Nemáva matka pamäť krátku.
Schytáte oba – to si píš!
Uveď hneď veci do poriadku –
Dcéru vráť, lebo uvidíš!!!
Nepustí sestra k slovu kmína,
Diovi načrie do slávy.
Opäť ju víta Eleusína –
Keleus chrám jej postavil,
Tam, čo je prameň Kallichoré,
Číra sa voda trblieta.
Liečiť sa musia mravy choré.
Pôda je v poli vypretá…
Utiahne v ňom sa zanovitá,
Vyčkáva, čo sa bude diať.
Túži sa matka s dcérou zvítať.
Z brata sa náhle stáva zať…
(Hélios – slnečný Boh, Slnko,
Tiene – Duše zomrelých sa v Zásvetí menia na Tiene,
Podrobný opis Zásvetia je v blogu Héraklés 27 – V Zásvetí,
Kallichoré – posvätný prameň v Eleusíne)
D r a g o 09/2013
.....liečiť sa musia mravy choré......... ...
Celá debata | RSS tejto debaty