Premýšľa Zeus, hlavu láme…
Zavarili si poriadne.
Švagrinou bude dcéra mame…
Verí, že sestra vychladne.
Opadá lístie, žltne tráva,
V Hellade pôda nerodí.
Démétra rolu zanedbáva,
Uvädá lono Prírody.
Vysiela Zeus posolkyňu –
Bohyňu dúhy Iridu.
Priznáva sčasti na tom vinu,
Dlhým nech sporom predídu.
Démétru Iris neoblomí,
Materský v srdci horí cit.
Márne by boli blesky – hromy,
Nahorklý nápoj musia piť.
Zotrvá Déma v svojom chráme,
Trhá si Zeus pačesy.
Ak medzi Bohmi chlieb sa láme,
Dobrého nič to neveští.
Mŕtve sú polia, bez úrody,
Chátrajú stromy bez plodu.
Nedá sa matka za nos vodiť,
Pre dcéru žiada – slobodu!
Reptajú ľudia Bohom proti,
Nemajú strovu pre deti,
Príplodu stádo nenakotí.
Nenosia Bohom obety…
Vysiela Zeus Vyvolených.
-Mrú ľudia v kraji bez jedla!
Zúrodniť pôdu žiadzu pre nich.
Trafila kosa povedľa.
Vrátia sa s ničím z Eleusíny.
V Hellade ľudí ubýva.
-Kým Zeus čin svoj neodčiní,
Hádes kým Koré ukrýva,
Nepohnem ani prstom malým.
Jedno mi, čo sa bude diať.
Minuli chleby už aj králi.
Diovi brat je teraz zať…
Pochopí Olymp, čo sa deje
A prečo Déma nekoná.
Nesmie Zem vymrieť bez nádeje!
Vysadá Hermés na koňa.
Popchýna zviera. Ta sa – k Hádu!
Od Dia nesie pozdravy.
Pavúky mŕtvym siete pradú,
Na Duše pohľad boľavý…
Dôveru v syna Zeus vkladá –
Chytrý je, snáď to vybaví.
Koré je Herma sestra mladá,
Žiada nech pre ňu úľavy…
Vie Hermés, cesta kade vedie,
Sprevádza mŕtvych po vráta.
V Zásvetí Duša na Tieň zbledne,
Každý hriech jej sa zaráta.
Zvíta sa s Hádom posol Bohov,
Baviť sa začnú pri víne.
Pýta sa strýka, či by mohol…
-Bez Kory ľud tam vyhynie..!
-Badám sám aj tu, že sa čosi… –
Vysoko plán sa prepĺňa…
-Démétra dcéru k sebe prosí…
(Doleje vína doplna.)
-Zavážiť môže Dia vôľa –
Vymrie ľud, Duší nebude…
Zbytočný budem, pravda holá,
Zavládne Tam ak bezľudie…
Má to však jeden zádrh malý –
Tu u mňa hviezdy nesvietia.
S Persefónou sme sa už vzali,
Kráľovnou už je Zásvetia.
Povážme za a zvážme proti…
Nespácha ak tam neveru…
-Pomôžem sestre vášne krotiť!
-Dôjde nech matka pre dcéru…
………………………………………
Olympských Hermés upokojí:
-Prinášam z Hádu dobrú zvesť!
Achájci môžu zas mrieť v boji,
Hellada bude opäť jesť!
Otvára Déma dvere chrámu,
Zapriaha dračie paripy.
V hlúpych sa sporoch zuby lámu,
Prevreté mlieko prekypí.
Démétra vstúpi do Zásvetia,
Ponuré siene prevetrá,
Nečujné Tiene nad ňou letia,
Ústa jej Háda nešetria:
-Hanbiť sa môžeš, brat môj chmúrny –
Neter ti padla do oka.
Väzníš mi dcéru poza múrmi,
Na mravy kašleš zvysoka!
Na svadbu svokru nepozval si,
Výslužka žiadna od zaťa!
S Persefónou na večné časy!
S Prírodou však si nerátal!
Ústupku tvojho však si vážim –
Odveziem dcéru do Sveta.
……………………………………..
Pretlačiť k nim sa mužík snaží,
Okolo nich sa obšmieta.
Záhradník z lúky asfodelov –
Syn Acheróna Askalath.
Vychrlí z hrdla s veľkou vervou:
-Zásvetiu vidím do karát!
Tu u nás ktos´ ak čosi požil,
Pôžitok z chuti toho mal,
Vstrebe ak sa mu pokrm do žíl,
Opustiť nesmie Tieňov kraj.
Uzrel som, ako Persefóna
Zrniečok sedem granátu
Prehltla tajne. Taká smola..!
A stalo sa to práve tu…
Démétra lapí žalodeda.
Dohasil, čo ho nepáli.
Od jedu bledá ako krieda
Asklala skalou privalí.
(…vysiela Zeus Vyvolených – Zeus „vymenoval zmierovaciu komisiu “ z olympských Bohov,
…Koré je sestra Herma mladá – spoločným otcom oboch je Zeus,
Achájci – Gréci,
Lúka asfodelov – po nej sa bezcieľne a naveky potulujú v Zásvetí
Tiene, ktoré žili „priemerným“ životom, ani dobré, ani zlé, podrobnejšie o Zásvetí v blogu Héraklés 27 – V Zásvetí)
Vieme my vôbec čo je to "HLADOMOR... ...
Celá debata | RSS tejto debaty