Kapitola dvanásta, v ktorej Dafnis a Chloé
uvažujú, čo je to Láska.
Nachýli deň sa ku večeru,
Zháňajú stáda po paši,
Osve sa každý domov berú.
Nepokoj opäť vyraší.
Uľahli na noc, zosmutneli…
Pridlho Hypnos otáľa.
Hniezdia sa, mrvia na posteli,
Po uši v tom sú obaja.
Trpel aj Filet – Trpia oni…
„Nejedol, nepil… Ani my…
Plála mu duša ako v ohni –
Horíme aj my bez viny…
Túžime, ako Filet túžil…
Prosíme… Aj on modlil sa…
Taja sa trne v kráse ruží…
Chodieval k nymfám do lesa…
Modlil sa Filet ku Pánoví –
zostával nemým chlpatý.
Amaru volá skrytý v kroví –
ozvena sa mu navráti…
Tak teda toto Láskou zovú,
toto je oné ľúbenie…
Oddal sa Erós na nás lovu,
Láska jak krásna hudba znie.
Radostné dni sú, chmúre noci,
šťastnejšie ráno večera.
Drží nás Erós pevne v moci,
spoza sa plota prizerá…
Erós bol dietkom, čo sa našim
do spánku vlúdil otcom snov!
To On chcel, aby sme sa našli!
Učinil On z nás pastierov!
Všetko je ako facka jasné.
Múdre sú rady od Starca:
V objatí milosť nevyhasne,
v bozkoch sa ľúbosť nestráca.
…………………………………….
Na rady dajme Filetove.
Veď už nám z toho haraší.
Dostojí či si Erós v slove?“
Zaránky zrú sa na paši.
V ústrety Chloé Dafnis beží,
Oproti tá mu uteká.
Na kozách teraz nezáleží!
Široko ani človeka…
Padnú si vzájom do náruče,
cmukajú bozky po tvári,
trasú sa nohy, srdce tlčie,
zmieta sa duša v požiari.
Objímu ruky ako hady
Chlapcovu šiju, dievčiu hruď.
Konečne Erós ´jal sa vlády…
Ľúbia sa, a tak – buď čo buď!…
Ďalej sa ale nedostanú…
Ustrnú chabom v ostychu.
Nehasnú ohne, v nich čo planú,
Objatie tonie vo vzdychu.
Zmľandravie Dafnis… Čo včuľ ďalej?
Z mlieka sa maslo nemúti…
Šťastím sú bozky milej malej,
Odvaha končí pri chuti.
Do rána noc je ako v šiali.
„Radil nám Filet tretí liek…
Prečo sme si ho nedopriali?
Ľahnúť si… Veď to nie je hriech…
Dotknúť sa tela… Čo je na tom..?
Filet to robil, a my nie.
Bozkávame sa nastojato,
ešte sa nám to pominie…
Šťastní sme spolu iba v duši,
srdce si ale pýta viac.
O ratu bije, tlčie, búši…
Ľúbime Láske neveriac…“
Vídajú v snoch sa ležať spolu,
Chvejú sa osve na priči. „
Ona Ho, On Ju vidí holú –
Morfeus im to nalíči…
Len čo sa brieždi, ženú stáda.
Zo včera dnes je repete.
Objatia, bozky s Láskou ladia,
Túla sa Šťastie po svete –
Vykĺzne, čoby v mori ryba,
Ulieta, čoby v nebi vták.
Tretí liek… Bravúra im chýba…
Eróta ide trafiť šľak!
Sadajú na peň staroduba.
Tisne sa Dafnis na Chloé. .
Píšťalka píska, trúbi trúba…
Samo im Nebo napovie:
Tlačí sa chlapec, dievča pätí,
Hlbšie sa od pňa nahýba.
Do trávy sklznú v jedno spätí –
Priveľa už im nechýba…
.
.
Objatí ležia dlho – dlho…
Zvedajú, liek či zaberá…
V chitóne Dafnis celkom stvrdol,
V peplose chloé zamrela…
Málinko už len od vrcholu…
Trošinku iba… Na siahu…
Neobjal Dafnis Chloé holú –
Končí sa stopa na prahu.
Vytušia, že je ešte čosi…
Prekročiť náčim plachý tieň.
Nevliezať do snov na ponosy.
Neklamnej Lásky čo len žmeň..!
-Ľúbime sa, tak v čom je háčik?
-V nahote ležať na zemi..!
-Za nami vždy sa Erós vláči…
-Vanie už chladom jesenným…
-Vyčkáme… Veď aj Filet čakal…
-Pasienky sneh nám zahalí…
-Postavme Láske snehuliaka!
-Pretrpme, milý, do jari…
.
.
……………………………………..
Morfeus – boh snov
D r a g o /podľa Longa/
jeseň 2013 – zima 2014
fotka krásna úvaha krásna -nuž ...
Nádherné uvažovanie o LÁSKE. ...
Celá debata | RSS tejto debaty