Kapitola tridsiata,
v ktorej prichádza do dediny
mladý pán Astip.
.
Múdrejšie aj keď bude ráno,
Nechváľme dňa pred večerom.
Opäť sa slnko vygúľalo.
Kopytia kone k pastierom.
Zoskočí Astip z chrbta faka,
Sšuchne sa Gnaton z kobyly.
Ľaká sa Lamón, Dafnis čaká,
Čeliadka zas sa rozkvíli:
Vrhnú sa k nohám syna pána,
Rozpustí vlasy Myrtala.
„Morová zase aká rana?“ –
Ústami zvedá kumpána.
Výkriky, kvíľba, slza kanie,
Slovo sa s plačom pomieša:
-Ochráň nás, pane! Zľutovanie!
Nevinných na strom nevešaj!
Nestihne nech nás otca kara –
Na starca pozri šediny.
O sad som sa mu stále staral…
-Nikto ťa v ničom neviní…
Odznova, pekne po poriadku.
Jediný nech len odrieka!
-Za svedka volám koziu matku,
dojčiacu dieťa človeka! –
Vykladá Dafnis, čo sa stalo.
Eudromos tiež sa privraví.
-V sade sa srdce radovalo,
kým kýsi parchant šolavý
nezničil snahu rúk aj umu.
Za noci prišiel nečistý.
Otcovi vášmu sčinil ujmu.
Všetkým nám slzy vytryskli.
Podupal, vyrval, zničil kvety,
nezostal lístok na lístku
otcovej vašej na svojeti.
-Zaslúžil pár by po pysku!
Astipa dojmú trpké vety.
Aj on má slzu na kraji.
Po zemi samé mŕtve kvety…
Dojatie ani netají:
-Naskutku je to hrozná strata.
Nie vy ste ale na vine.
Nedá sa škoda v drachmách zrátať.
Krása je večná, my však nie!
Prvý sa s otcom porozprávam –
Zavediem vinu na kone.
Letora koní býva hravá,
bývajú kone v pohone –
Urvali že sa od priväzu.
Voľnému koňu patrí svet.
Jedno je šimľom, kade lezú.
Zdupali hriadky – kvetov niet…
Preryli pôdu kopytami.
Ťažké sú naše potvory.
Vylíčim mu to, ako vravím.
Prísny je, ale povolí…
-Vďaka ti, Astip, pán náš mladý!
Nech sa ti dobre povodí.
Nech sa ti dobre povodí.
Nedočkáš nech sa nikdy zrady –
Na zemi ani na lodi!
Oblaží Zeus dobrú dušu,
modlitby naše vyslyší.
Prežili noc sme veľmi krušnú.
Nad tebou bdie nech Najvyšší!
Závďakom prijmi od nás dary –
Kozliatka mladé, holuby,
jablká, hrozno na konári,
syr sa ti kozí zaľúbi.
Dionýs víno požehnáva –
Urodí sa ho stále dosť.
Pýši sa Lesbos podľa práva –
Vyháňa víno z duše zlosť.
Držíme staré dobré mravy –
Bohom je pre nás každý hosť.
Užívaj darov v dobrom zdraví.
Poslúžia nech ti na radosť.
-Pri srdci hrejú z duše slová.
Častejšie musím nazrieť k vám.
Pred vírom mesta sa tu schovám,
v prírode vašej povoľkám.
Pôjdem sa teraz túlať lesmi –
Polovím hádam zajace.
-Šíp tvojho luku nech je presný!
Nikam sa ušiak nesprace…
Odjachá Astip, ako vravel.
Zábavou lov je bohatým.
Nesie sa koník po dúbrave –
Cestu im slnko ozlatí.
…………………………………….
.
D r a g o /podľa Longa/
D r a g o /podľa Longa/
jeseň 2013 – zima 2014
Bol raz jeden Mikabáčik, pozávam ...
Celá debata | RSS tejto debaty