Šelma

6. novembra 2014 05:08, Prečítané 2 870x, Drahoslav Mika, FILOZOFICKÁ LYRIKA

Čľapoce voda pod nohami
Sype sa piesok do dlaní
Vesmír je šelmou ohlodaný
Šialený svet sa spohanil

Rve svorka svorke zlaté teľa
Rve novoboha na kusy
Malá si hŕba pýta veľa
Tesáky vlk si nabrúsi

Leje sa voda, lámu skaly
Lesknú sa zlaté trofeje
Čím väčší lu(m)p, tým viac sa máli
Z cudzieho krv sa poleje

Pokľakne teľa na kolená
Ono veď za nič nemôže
Pod ťarchou hriechu Vesmír stená
Z ľudí sú živé rohože

Zaslepí oči zlaté teľa
Z popola Fénix nevstane
Od lesku v očiach vždy sa stmieva
Slepota nie je pokánie

Nabieha šelma, nalietava
Drží ju Áté v ošiali
Erysichthona hladná hlava
Na seba kliatbu uvalí

D r a g o 19/22032014
.

Posledný 06. 11. 2014, 21:02

Debata ( 3 príspevky )

sialeny svet sa spohanil tak sme na ...

Úchvatne verše a úchvatne smutno ...

Je obdivuhodné, ako vie autor svojou ...

Celá debata | RSS tejto debaty

Ďalšie články od tohto blogera

Proti srsti 100

21.01.2026

Nielen inteligentné, už ani hlúpe bytosti z Vesmíru sa s nami nechcú kontaktovať. . Medicína napreduje tak rýchlo, že pred ňou nestačíme utekať. .

Príroda sa nezbláznila Len človeku neverí Zrkadlo nám nastavila A odvracia údery . Zúfalo sa Matka bráni Voľakto tu nemyslí Plynie život rozháraný Od tuposti odvislý . Príroda sa svojho drží Kým sa rozum nepohne Na predpeklí svet sa przní Platia besi za ohne . Úbohá sa v kŕčoch zmieta Zvráskavela na tvári Samozvaní majstri sveta Tlačia [...]