Šelma

6. novembra 2014 05:08, Prečítané 2 836x, Drahoslav Mika, FILOZOFICKÁ LYRIKA

Čľapoce voda pod nohami
Sype sa piesok do dlaní
Vesmír je šelmou ohlodaný
Šialený svet sa spohanil

Rve svorka svorke zlaté teľa
Rve novoboha na kusy
Malá si hŕba pýta veľa
Tesáky vlk si nabrúsi

Leje sa voda, lámu skaly
Lesknú sa zlaté trofeje
Čím väčší lu(m)p, tým viac sa máli
Z cudzieho krv sa poleje

Pokľakne teľa na kolená
Ono veď za nič nemôže
Pod ťarchou hriechu Vesmír stená
Z ľudí sú živé rohože

Zaslepí oči zlaté teľa
Z popola Fénix nevstane
Od lesku v očiach vždy sa stmieva
Slepota nie je pokánie

Nabieha šelma, nalietava
Drží ju Áté v ošiali
Erysichthona hladná hlava
Na seba kliatbu uvalí

D r a g o 19/22032014
.

Posledný 06. 11. 2014, 21:02

Debata ( 3 príspevky )

sialeny svet sa spohanil tak sme na ...

Úchvatne verše a úchvatne smutno ...

Je obdivuhodné, ako vie autor svojou ...

Celá debata | RSS tejto debaty

Ďalšie články od tohto blogera

Tkáčka

20.12.2025

(Podľa smútočnej udalosti) . Z ničoho nič vstúpila mi do sna Z ničoho nič rozložila krosná Z pavučiny tkala gobelíny A mne tiekli sliny na maliny . V gobelínoch božské dielo bolo Zeus, Héra… Olymp naokolo… Keď sa božstvá oddávajú hriechu Len ľudia to majú za neplechu . Veď aj bohom Láska dobre padne Milovať sa načim nenápadne Keď sa [...]