Píše Noc tintou po oblohe básne,
Po kľučke šmátra nový Deň.
Prižmúria lampy oči, keď tma hasne,
Rozhodí rataj rosy žmeň.
.
Brieždi sa v Nebi, rozochvie sa pole,
Vplazia sa lúče nesmelo.
S Prírodou splýva všetko, čo je holé –
Dolieha neha na telo.
.
Príroda v Duši sa nám usalaší,
Ožijú slová láskavé –
Slová sú zrnká, verše plné klasy.
Hodíme kotvu v prístave.
.
Ráno je plné otvorených dverí –
Adresy písať netreba.
Roznesie vánok verše na papieri,
Nájde sa v nich aj pre Teba.
.
V riadkoch sú zrnká. Klásky medzi nimi.
Taja sa v snopoch rébusy.
Človek je stále pred Prírodou vinný.
Pero sa v básni vybrúsi.
.
D r a g o 12052014
.
.
.
.
Verše " Rannej Oblohy " ...
Celá debata | RSS tejto debaty