Periculum in Mora

7. júna 2015 05:31, Prečítané 3 699x, Drahoslav Mika, FILOZOFICKÁ LYRIKA

Piesok sa presýpa, voda sa leje,

Veslujú pltiari do Beznádeje.

Čas letí, Čas pláva, Čas ide peši –

Sľuby sa sľubujú, blázon sa teší.

Stopy sú dočasu, burina rastie –

Pichľavá ôstina, bodľavé chrastie.

Piesok sa rozveje, odparí voda,

Hlodavce v brnení potomstvo plodia.

Čo bolo, nebude – návratu nieto,

Hrsť piesku do očí Život nám vmietol.

Čo bude, nebolo – ochabnú vnady,

Čo blenom nahorklo, med nedosladí.

Váhame pred perlou Dobrého Slova –

Do slov sa nenávisť aj Láska schová.

Nečakaj, až v zime vyzreje hrozno:

Svet končí Zásvetím – môže byť pozdno.

Nie kvôli Mementu, lež kvôli Duši –

Nevieme, kedy sa Spojenie zruší.

Meč visí nad Hranou, povoz sa mení:

Tu si na výslní, Tam budeš v Tieni.

Zapadne, zakape, nevzíde semä –

Jazyk je na vážkach. Svedomie drieme.

Krútia sa Planéty, Vesmír sa točí,

Hriechu ťa nezbavia pre pekné oči.

D r a g o 14062014

Spravodajstvo