Drahoslav Mika

.
Upúta, privábi, rozdumy naveje…
Plávajú koráby, vzlykajú Nádeje.
Drevina zapraská, Oheň sa rozhorí,
Zavŕta otázka mozgovej do kôry.
.
Plamene zablčia, Iskry sa rozsršia.
Evine jabĺčka valia sa z návršia.
Jazykom olíže, zuby sa zahryznú.
Pustovník bez chyže zazerá na Tryznu.
.
Oči sa zahľadia, Duša je v rozlete,
Pomimo poradia jeseň je o lete.
Na Vatru prihodím pahýle, polená,
Plodia sa výplody, doba je bolená.
.
Zamihá v Kozube, komín je na ťahu.
Sám strom sa nezrúbe nenájdúc odvahu.
Duša sa očistí, telo sa napojí.
Osud je neistý halený v závoji.
.
Ohreje, pohladí… Duša sa rozplýva…
Evy sú na hady, Adam je od piva.
Hriechy sú spílené, Pahreba zadymí…
Hádžeme kamene – všetci sme bez Viny.
.
Doba ťa obviní, iná ťa rozhreší.
Zbierame maliny na hriešnom dereši.
Popolček dočmudí, Plamienok usína.
Jedine u ľudí hriech prejde na syna.
.
D r a g o      28072014