Dúha

18. augusta 2017 05:00, Prečítané 3 346x, Drahoslav Mika, SLNCOVÝ AKORD

Ide mi Dúha k duhu –

Zora ju povila.

Sedemkrát samodruhú

Na prst si navíjam.

Prstenník nevystačí –
Palec mu pomôže.

Ťahá za koniec kratší

Zdaždené podnožie.

Uzriem svoj obraz v luži,

Opoznám vlastnú tvár.

V Duši mi vietor krúži,

V Slnku zriem Avatar.

Na okne nebo vzlyká,

Chmára sa vyplače.

Zdravíme námorníka,

Pečieme koláče…

Irida ústa špúli –

Anjel sa usmeje,

Ťahajú káru muly

Na Horu Nádeje.

Námorník modrobiely

Zatúži po mori.

Vlnenie na posteli

Anjela zmagorí.

D r a g o 30112015

Debata ( 0 príspevkov )

Celá debata | RSS tejto debaty

Ďalšie články od tohto blogera

Proti srsti 94

22.12.2025

Mám dojem, že okrem dojmu už nič iného nemám. . Kto si myslí, že dokáže všetko, nech skúsi vysloviť P s otvorenými ústami. Alebo zahryznúť do vlastného lakťa. .

(Podľa smútočnej udalosti) . Z ničoho nič vstúpila mi do sna Z ničoho nič rozložila krosná Z pavučiny tkala gobelíny A mne tiekli sliny na maliny . V gobelínoch božské dielo bolo Zeus, Héra… Olymp naokolo… Keď sa božstvá oddávajú hriechu Len ľudia to majú za neplechu . Veď aj bohom Láska dobre padne Milovať sa načim nenápadne Keď sa [...]