Profesor

18. októbra 2017 05:00, Prečítané 3 054x, Drahoslav Mika, FILOZOFICKÁ LYRIKA

Život ma prebudil –

Cestu mi kliesni.

Rozptýlim preludy,

Načúvam piesni.

Načúvam gospelu

Vežových zvonov.

Opriem sa o stenu

V odení sporom.

Dotknem sa prstami

Starnúcej rany –

Duša sa zotaví,

Telo sa bráni.

Život ma vábi von,

Ktosi ma ťahá.

Na dvore virvar, zhon,

Na tráve vlaha.

Stopami Života

Prekladám hnáty.

Kosť o kosť hrkotá,

Trať sa mi tratí.

Život je Profesor,

My jeho trieda.

Kriedu Čas odniesol,

Písať sa nedá.

Chaosu pribúda,

Vŕšia sa smeti.

Neznáma obluda

Nad Zemou letí.

D r a g o 22122015

Debata ( 0 príspevkov )

Celá debata | RSS tejto debaty

Ďalšie články od tohto blogera

Proti srsti 94

22.12.2025

Mám dojem, že okrem dojmu už nič iného nemám. . Kto si myslí, že dokáže všetko, nech skúsi vysloviť P s otvorenými ústami. Alebo zahryznúť do vlastného lakťa. .

(Podľa smútočnej udalosti) . Z ničoho nič vstúpila mi do sna Z ničoho nič rozložila krosná Z pavučiny tkala gobelíny A mne tiekli sliny na maliny . V gobelínoch božské dielo bolo Zeus, Héra… Olymp naokolo… Keď sa božstvá oddávajú hriechu Len ľudia to majú za neplechu . Veď aj bohom Láska dobre padne Milovať sa načim nenápadne Keď sa [...]