Maska

19. augusta 2019 05:00, Prečítané 2 533x, Drahoslav Mika, FILOZOFICKÁ LYRIKA

Do seba býva zahľadená –

Zrkadlo sa jej ukláňa,

Nepadá ale na kolená:

Veď ona nie je pyraňa –

Sama svoj obraz neohlodá,

Iba si oči popasie…

Nezmýva stopy Času voda.

(Vädneme ako po masle.)

Ukryje póry štipka púdru,

Vonný krém čosi utají…

Zrkadlá krásou neohrdnú.

(Sadajú na lep lapaji…)

Úlisný had sa z kože lieni,

Keď sa mu stará obnosí.

Čas drží žabu na prameni –

Trápne sú smiešne ponosy.

Čas všetky rany nevyhojí.

(Vydumal ktosi taký blud.)

Mušketier Času po súbpji

Nenechá z rán nás vybrdnúť.

Len Večná Láska nepoľaví –

Odveká Túžba Života.

Prilieta Anjel Hriechu kľavý –

Klbko sa opäť zamotá…

D r a g o 21/22022017

Debata ( 0 príspevkov )

Celá debata | RSS tejto debaty

Ďalšie články od tohto blogera

V Koláži

29.01.2026

Vytváram si koláž zo Života – Podsúva sám Život koláže – Jazyk sa mi za zubami motá O retiazku si ho priviažem . Vystrihujem, dokresľujem, lepím Priklincujem čerta na vráta Trčia uši zajacovi z repy Záplata sa k diere priláta . Kam len pozriem, všade niečo chýba Alebo je čosi navyše Veď veľryba vôbec nie je ryba Z lenivosti tvrdnú [...]