Nazretie do Jesene

10. januára 2020 05:00, Prečítané 2 155x, Drahoslav Mika, FILOZOFICKÁ LYRIKA

Bociany slivky pobalili

Potiahli na juh bez detí

Z poľany mávu drobné víly

Do neba pohľad upätý

Kyvoce vietor korunami

Prekára pestré šarkany

Zakrúži havran zatúlaný

Kolorit lístím pretkaný

Lapia sa baby svojho leta

Slniečko tváre pohladí

Pole je čoby holá veta

Pohľady padnú na vnady

Navnádi Dušu Pokoj lesa

Zanikne rachot v tíšine

Bez vánku lístok nepohne sa

V Bohu sa Duša rozplynie

Takto to bolo na Počiatku

Alebo práve naopak…

Pamäť má reťaz veľmi krátku

Zahúka kdesi v diaľke vlak

Vnára sa pútnik do jesene

Október pohár naleje

Možno je Život Božie snenie

Alebo ľudské galeje

D r a g o 11112017

Debata ( 0 príspevkov )

Celá debata | RSS tejto debaty

Ďalšie články od tohto blogera

Proti srsti 95

24.12.2025

Koniec dobrý – všetko dobré, ale len ak je to dobre zaplatené. . Vidí nie ten, čo pozerá, ale ten, čo chápe. .

Proti srsti 94

22.12.2025

Mám dojem, že okrem dojmu už nič iného nemám. . Kto si myslí, že dokáže všetko, nech skúsi vysloviť P s otvorenými ústami. Alebo zahryznúť do vlastného lakťa. .

(Podľa smútočnej udalosti) . Z ničoho nič vstúpila mi do sna Z ničoho nič rozložila krosná Z pavučiny tkala gobelíny A mne tiekli sliny na maliny . V gobelínoch božské dielo bolo Zeus, Héra… Olymp naokolo… Keď sa božstvá oddávajú hriechu Len ľudia to majú za neplechu . Veď aj bohom Láska dobre padne Milovať sa načim nenápadne Keď sa [...]

Najnovšie správy