Jazierko dlie si pod hladnou
Na brehu driemu kamene
Vonia noc dúškou materinou
Na lov sa sova vyberie
.
Usína tráva, mlčia stromy
Oblakmi vánok ševelí
Netopier ticho neprelomí
Drieme les v nočnej košeli
.
Priložím raždia – vatra vzbĺkne
Potom sa zase utíši
Naucho zdá sa všetko mĺkve
Tá sova striehne na myši
.
Nechám sa láskať od Prírody
Splývajú Duše spriaznené
Po zašlom dni sa nový zrodí
Žblnkajú božské pramene
.
Spomína tulák pod hviezdami
Čo bolo, už sa nevráti
Vesmírna sila Dušu mámi
Dáva nás Život do laty
.
Príroda je náš Oltár Boží
A Zem je naša rodná Mať
Každý raz do nej kosti zloží
Potomstvo bude plody žať
.
D r a g o 18052020
vesmírna sila dušu mámi a dotaz neodbytný v... ...
Celá debata | RSS tejto debaty