Prikotúľal sa mi Mesiac pod nohy –
Nie november – pravý Mesiac z neba
Minulý deň je už navždy nebohý
Boha sa nám mysľou dotknúť treba
.
Nie je Mesiac ukotvený k nebesiam
Preváža sa nocou v zlatom koči
Keď sa ryby na oblohe neresia
Spomalí a cudne sklopí oči
.
Skotúľal sa čoby lopta do trávy
Dotknem sa ho – Mesiac nie je teplý
Iba ja som voľajaký mľandravý
Za mala som lízal lekvár z kreplí
.
Nežne vezmem zlatý pampúch do dlaní
Básnici v ňom ospevujú Lunu
Mesiacu sa nebo gúľať nebráni
Ladí vánok serenády strunu
.
Mesiac sa ma ani byľku neľaká
Počúva Boh naše hviezdne reči
Láka nebo vesmírneho tuláka
Dotyk Boha choré Duše lieči
.
Vnášam Mesiac opatrne do chaty
Usteliem mu svojej na peľasti
Pegasovi povoľujem opraty
Prvé hviezdy nad obzoron zhasli
.
D r a g o 17052021
Celá debata | RSS tejto debaty