Drahoslav Mika

Dôveru kráľ do kráľa kladie,
Nedajú poslom zakrnieť.
V hrudiach im bijú srdcia mladé –
Mladosti svedčí mladý svet.

Thessaliou sa honia stáda,
Lapithom patrí onen kút.
Kentaura Lapith v diaľke zbadá,
Nemôže ho však dobehnúť.

z

Kopytá konské, ľudské dlane,
Človečia hlava, konský chvost.
Zídu z hôr, kto si kedy zmanie,
Pristanú každú na podlosť.
……………………………………………
.

Ixión siahol na česť Héry –
Dotkol sa Veľkej Bohyne,
(Najprv sa Zeus jeho ženy…
Boh môže, človek ale – nie.)

Vymámi Zeus od Nefely,
Prijme nech Héry podobu
Obláčik nežný na posteli.
Ixión lásky chorobu

Lieči si teraz v klbku s chmárou.
Objímuc sa nič nevravia.
Nefela z toho u Thessalov
Priviedla na svet Kentaura –

Pozornosť Dia priateľovi…
A aký bol s ním kamarát…
Peirithooa mu s Diou povil –
Kentauros je tak jeho brat.

z

……………………………………….
.

Théseus posla z Thessálie
V Athénach s úctou privíta.
Pýta sa, kráľ či v zdraví žije,
Nakŕmi hosťa dosýta.

Prinesú kráter vínovody,
Nalejú im po rytóne
(Čisté vraj víno hlave škodí.)
Príčinu posol vypovie,

Dojáchal za čím z toľkej diale.
Peirithoos hosť je u Búta.
Zľúbilo sa mu žieňa malé,
Hrkúta s ňou a hrkúta…

Svadbu Bút strojí Hippodame.
Théseus bude za družbu.
Majú prísť všetky tváre známe,
Nepatrí sa ho ohrdnúť.

Théseus šťastný toľkej úcte
Vydá sa s poslom na cestu,
Miluje ak už priateľ vrúcne,
Teší sa aj na nevestu…

Héroi všetci od Hellady,
Ktorí sú práve nažive,
Zaželať šťastia prišli mladým,
Spoja nech púto rodinné.

Nevesta vždy nech ako ruža
(Lupienkov tridsať) prekvitá,
Šťastňuje ob- nech svojho muža,
Povíja deti Lapitha…

Svadobný otec k hosťom milý,
Každému miesto pridelí.
V hojnom sa počte dostavili,
Na svadbe nech sú veselí.

Hrdinov v jednom kúte dvora,
Kentaurov v druhom usadí.
V spomienkach hneď sa rozhovoria,
Vleje im víno nálady.

z

Kentaurom z plání rodných mlieko
(Vína sú ešte neznalí.)
Nápoj im kozí hrdlom tiekol,
Náladu ale nespravil.

Bádajú, že tým druhým nosia
Červený nápoj voňavý.
Rovní sú predsa všetci hostia…
Amforu ktosi vymámi…

Ochutná prvý, druhý, tretí…
Úsmev sa v tvári dostaví,
Oko im iskrou šťastia svieti,
Vylejú mlieko do trávy.

Nechápu, víno že sa riedi
A voda že sa zhusťuje.
Boli len aby stále smädní
S náladou viac jak na nule.

Vínny duch v hlavách hostí máta –
Kentaurov nápoj zbujarí.
Morálku ľudskú kone tratia
(Vlastne ju nikdy nemali…)

Nevesta príde s rohom vína
Pozdraviť hostí s chvostami.
Na dve sa Eurition vzpína,
V tele má pocit neznámy…

z

Z trojnožky zletí, na zem padá,
Prevrhne stôl aj s jedlami.
(Vo víne nevie, že je pravda.)
Nevestu na sa upriami.

Omotá krásne dlhé vlasy
O ruku. Ťahá po zemi.
Kopytným príklad podal jasný –
Vrhnú sa ďalšie na ženy,

Peplosy strhnú… Nahé telá
Chrbtoch na konských spočinú.
Raz čo je veľa, to je veľa…
Narušiť svadbu… hostinu…

Théseus skočí k Euritovi,
Kentaura lapí za uši,
Nevestu aby neulovil.
Nemôže siahnuť po kuši –

Na svadbe zbrane nie sú treba.
Zostáva rýchlosť, údery…
Päsťami mlátia vôkol seba,
Vrhnú sa chlapi na zvery.

Peirithoos nevestu si chráni,
Ostatní devy spanilé.
Kentauri dupú kopytami,
Násilie plodí násilie.

z

Poberú do rúk kto čo môže –
Trojnožky, stoly, kamene…
Blysnú sa v rukách chlapov nože,
Kyjom sa ktosi zaženie…

Mliaždia sa hlavy, páru bruchá,
Objavujú sa oštepy.
Nikoho nikto neposlúcha,
K trme sa vrma prilepí.

Odseknú uši Euritovi,
Aj nos mu ktosi odfaklí.
Théseus kyjom tvora skolí –
By sa ho deti nezľakli.
……………………………………………
.

Pásava kozy po úbočí
Nefrisu deva Kainida.
Obzrú sa po nej, kam len vkročí,
Nemyslí ešte na vydaj.

S rumeňou v tvári, krv a mlieko,
Nie je už malá, mrňavá.
Poseidón sem sa z mora vliekol,
Alebo hádam doplával.

Búši mu srdce kdesi v hrdle.
Oceán by jej venoval,
Nech len ním dievča neohrdne.
Je predsa všetkých morí kráľ.

Zalieča sa i dotkne sa jej.
Kainida boha odmieta.
Povie mu, že jej, takej malej,
Priskoro myslieť na dieťa.

z

Poseidón rád by… Ako ale..?
Hlava čo jeho vyhúta?
Dve na tri tára neustále,
Sliepkam by bol za kohúta…

Nakoniec sľúbi, že jej splní
Všetko, čo si len zaželá.
Mešec má že vraj mincí plný,
Spod pása si ho vyberá…

Doberá si ho Kaineida.
Sľuby nech teda poslúžia…
Dôkazom lásky… žeby krídla..?
-Premeň ma, Bože, na muža!!!

Nezrania nech ma z kovu zbrane,
Nevniknú nech mi do tela,
Nepriateľ keby nečakane
Pieseň mi smrti spievať mal.

Poseidón v slove svojom stojí –
Z Kaineidy je Kaineus.
Postavu obra Lapithovi
Pridáva Boží na bonus.
……………………………………………
.

Kráľom sa stane v svojom rode,
Ctia si ho Bút aj Peirithoos.
Priateľa svadbu na rád dôjde,
Vážený je tu čoby hosť.

Začala už sa kucapaca,
Kaineus rany rozdáva,
Schytá čo sám, to trojmo spláca,
Rozvíri nech sa zábava.

Kentauri sa mu posmievajú –
Dievčatko, vraj… Vraj, maličká…
Po jednom si ich podá skraju,
S nikým sa obor nehýčka .

Padne mu piaty pod rukami,
K piatemu šiesty pribúda.
Oštep ni šíp ho neporaní,
Kentaurov pre je obluda.

Na koži kvapka krvi ani,
Jednej ni rany na tele.
Odrazí kov sa všetkých zbraní.
Kaineus sa len usmeje.

-Neide keď to po železe,
Možno to pôjde po dreve!
Živý však odtiaľ nevylezie!  –
Z Kentaurov ktosi zareve.

Obstúpi obra koní sedem,
Dupocú kentokopytá…
Kentaurov sedem, Lapith jeden…
Doteraz ranu neschytal…

z

Po hlave tlčú, jak po kole,
Po hlave kmeňmi borovíc.
Čo rana, to chlap ide dole,
Pod zemou už je spolovic…

Po plecia už je… Už aj hlava…
Nevidno mu už ani vlas.
Balvany na tú hlavu valia,
Istotu pre ho ešte raz…

Pojíma zem ho podľa práva.
Žltučké vtáča vyletí.
Duša mu všetkým zbohom dáva.
Opäť je devou v Zásvetí…
……………………………………………….
.

Kentaurí párik roztomilý –
Hilonomé je Killar muž.
V manželstve spolu kopytili,
Na svadbu spolu došli, nuž

Zaujať miesto v boji náčim,
Krásavec Killar nezbabí
(Kentauriciam sa všetkým páčil.),
Bije sa v kúte záhrady.

Rozdáva rany, sám tiež schytá…
Odrazu – oštep do hrude!
Steká krv predné pod kopytá,
Dlho už živý nebude.
z

Kanú hneď slzy Hilonomé –
Opúšťa milý biely svet.
Po jednej duši druhá stonie,
Thanatos zve už na odlet.

Kentaurej oštep trčí z hrude –
Na hrot sa Hila navalí.
Duší z dvoch, tiel z dvoch jedno bude.
Thanat ich plášťom zahalí.

Láska až za hrob. Až do Hádu,
Hádes je z toho celý het –
Smrtný boh bude pre parádu,
Umrie ak sám, kto bude chcieť!

z
………………………………………………………
.

Stále sa všetko hluší, mláti,
Schytajú strany obidve.
Bojuje Folos na úvrati,
O hlavu ale nepríde.

Z kentaurov málo múdri zvú sa –
Zanechá boj a trieli preč.
Násilie, vojny sa mu hnusia,
Počúva radšej múdru reč.

Pripojí sa ich zopár k nemu –
Lapithom kážu kopytá.
Tma je už. Biť sa nemá cenu.
Mŕtvymi zem je pokrytá.

Farbí sa tráva na červeno,
Červeno na sa farbí zem.
Červené nebo potemnelo,
Červeň si život berie v plen.

Théseus siedmich kyjom skolil,
Štyroch ich zdolal Peirithoos.
Kentaurov chrabrých, až to bolí –
Lapithov pohlušili dosť…

Pobití ležia zôkol – vôkol,
Desiatky ich sú zrátané.
Niet, krvou kto by nenamokol,
Jazví sa rana na rane.

Lapithiek česť je uchránená,
Nevesta verná mužovi.
Nepadá nikto na kolená,
Nenosia Kenti podkovy.

Pripijú hostia na hrdinov –
Ty na mňa, a ja – na seba.
Prepláchnu hrdlá vínnou slinou,
Vzájomne si sa velebia.

Vyspia sa, lúčia, preč sa berú,
K juhu kto, a kto k západu.
Nepili ešte na sekeru.
Tešia sa ďalšiu na svadbu…

(Kentauri – mýtické bytosti s konským telom a ľudským hrudníkom, rukami a hlavou, 
Thessália – východná oblasť pevninského Grécka, 
Lapithovia  – národ obývajúci Thessáliu, 
Ixión – podľa jednej verzie prapredok Kentaurov, ich matkou sa stala bohyňa oblakov Nefela. Podrobnejšie pozri blog Ixión, Podľa inej verzie sú Kentaurovia potomkami Poseidóna, boha morí. Sú aj iné verzie… 
Peirithoos – kráľ jedného z lapithských kmeňov, 
Bút – kráľ jedného z lapithských kmeňov, 
Lupienkov tridsať – po grécky je ruža Triantafillo, doslova tridsať lupienkov, 
Kráteros – nádoba na víno, 
Rytón – nádoba na pitie v podobe zvieracej hlavy, 
Roh – nádoba na pitie, 
Nefris – pohorie v Thesálii, 
Thanatos – boh smrti, 
Hádes – boh Zásvetia i Zásvetie samotné, 
Na svadbe Peirithhoa a Hipodameie sa zúčastnilo veľa hostí. Rôzni autori uvádzajú vyše 50 konkrétnych mien Kentaurov, celkovo ich poznáme podľa mien okolo 200, z toho ich len veľmi málo bolo vzdelaných a múdrych. Lapithov na svadbe muselo byť oveľa viac, venujeme sa však najmä všeobecne známym hrdinom gréckych mýtov. Aj svadba po bitke určite pokračovala. Nuž čo – veď aj u nás sa mládenci na svadbe neraz pobili… Žeby sme boli potomkami Kentaurov? )

D r a g o

1 únos nevesty Hippodamie, ilustrácia: P.P.Rubens + 2 Théseus a kentaur