Usadá Fontés na Pegasa,
Na lov si občas zaletí.
Odhora Zem je božsky krásna.
Filónoé dbá o deti.
Ísandros vrastá do šuhaja,
Laodameia do panny,
Hippolochovi vonia stajňa.
Íobates vnukov nedal by…
Vidí sa Fontés v deťoch, žene,
S Íobantom vládnu pospolu,
Dúžie mu mladé pokolenie,
Lýkii oči nekolú…
Bellerofonta krivda chladí –
Neschodí z mysle Anteia.
Úklady kula, keď bol mladý…
Hodina pomsty dozrela!
Doletí koňmo k Proita hradu,
Spomienky vetché opráši.
Vytrestať náčim podlosť, zradu,
Dlžobu zrovnať v rováši.
S Anteiou zrelou vtaj sa stretá.
Chlap sa jej z lásky vyznáva.
Precitne v duši ženy dieťa,
Zaperlí slza jagavá…
Objíma lásku vysnívanú.
Šťastnejšia nikdy nebola.
Nebadá, ju že teraz klamú.
Život je večná tombola.
Sadajú spolu na koníka.
Záhyby, smily, úlety…
Odjakživ sa to ľudí týka,
Posvätný akt sa znesvätí.
Vznesie sa Pegas ponad steny,
Robí, čo krídla dovolia.
Nadlieta, krúži… More pení…
Blízko je Parnas, Bohovia…
Umienil čo si Fontés, splní.
Švagrovskú pomstí neveru –
Pohltia Antu slané vlny,
Dravé ju ryby zožerú.
(Ísandros – syn Bellerofonta a Filónoé, usmrtil ho boh vojny Árés v boji proti Solymom,
Laodameia – dcéra Bellerofonta a Filónoé, stala sa Diovou milenkou a porodila Sarpedonta, ten sa stal hrdinom Trójskej vojny na strane Tróje,
Hippolochos – syn Bellerofonta a Filónoé, zdedil otcovu ríšu)
Celá debata | RSS tejto debaty