Verše Rannej Oblohy

 

Píše Noc tintou po oblohe básne,
Po kľučke šmátra nový Deň.
Prižmúria lampy oči, keď tma hasne,
Rozhodí rataj rosy žmeň.
.
Brieždi sa v Nebi, rozochvie sa pole,
Vplazia sa lúče nesmelo.
S Prírodou splýva všetko, čo je holé – 
Dolieha neha na telo. 
.
Príroda v Duši sa nám usalaší, 
Ožijú slová láskavé – 
Slová sú zrnká, verše plné klasy.
Hodíme kotvu v prístave. 
.
Ráno je plné otvorených dverí – 
Adresy písať netreba.
Roznesie vánok verše na papieri, 
Nájde sa v nich aj pre Teba.
.
V riadkoch sú zrnká. Klásky medzi nimi.
Taja sa v snopoch rébusy.
Človek je stále pred Prírodou vinný.
Pero sa v básni vybrúsi.
.
D r a g o      12052014
.
.
 

Ešte raz o Nej

08.09.2026

Láska je pilier – prvší ako prvý A nevyklíči z peňazí Je oporou aj keď sa Život mrví Keď plaz nám jazyk vyplazí .

Kaktus 44

06.09.2026

Sodomia je choroba z nadmerného užívania sódy. Náchylnosť ku psom je psodomia. .

Kaktus 43

04.09.2026

U nás sa používajú vodné delá, na Sahare pieskové. Pri prasačinkách zvykne byť aj psina. .

Drahoslav Mika

fejtóny, aforizmy, básničky

Štatistiky blogu

Počet článkov: 2,675
Celková čítanosť: 7761797x
Priemerná čítanosť článkov: 2902x

Autor blogu

Archív