Vysielam Dušu na Prezvedy –
Ako a Prečo? Kedy s Kým?…
Jedenkrát len je naposledy
Merajúc Časom pozemským.
.
Večnosť je stále v Nekonečne –
Nijaké míle, hodiny…
Nevieme, kam nás Osud vlečie,
Komu sme za čo povinní.
.
Nevieme, čo sme komu dlžní,
Ani kto má dať čosi nám,
Prečo nás Život občas hužví…
Voliéru Duši otváram:
.
Spýtavo vyzrie z môjho tela,
Roztiahne krídla – poletí…
K Nebesám by sa povzniesť chcela,
Rozhliadnuť sa po Zásvetí…
.
Vesmírom sa mi túla Malá.
Ja musím zostať v Údolí.
Do hmiel sa tmolné Duše halia,
Videné aby neboli.
.
Splývajú Duše s Duchom Sveta –
Tajomstvo skrýva večný Nús.
Malý sa Vesmír s Veľkým stretá,
Urobia uzol na motúz…
.
Osud nám Bytie zamotúzi –
Sotva ho človek rozmotá.
V Živote hrá sa nielen s túzmi.
Rozletu bráni – slepota!
.
Vidíme iba to, čo chceme,
Čujeme, len čo chceme čuť.
Ulieta Duša, Rozum drieme.
V podzemí hrabe večný krt.
.
D r a g o 26052014
Celá debata | RSS tejto debaty