O 30 minút neskôr.
Nič mimoriadneho sa nedeje. Zbojníci si políhali a dospávajú, čo zmeškali. Iba Mišo Ilčík a Turoň Zbojník sa utiahli za krovie a konzumujú ďalšie kádéčko. Ovzduším sa rozľahne ťahavý piskot a vzápätí preletí valaška so štvorrohým lístočkom nastoknutom na obuchu a zatne sa do stromu priamo nad ich hlavami. Inštinktívne ako Pavlovov pes vtiahnu hlavy medzi plecia. Ale keďže sa nič nebezpečného nedeje, natiahnu ich do ešte väčšej výšky ako ich mali predtým, asi tak ako Východniar, keď pozerá, či by sa pre neho nenašlo nejaké voľné miesto v Prešporku.
TUROŇ-ZBOJNÍK: Žeby pozdrav od Jánošíka?
MIŠO ILČÍK: Jánošík posiela trojrohé.
TUROŇ-ZBOJNÍK: Tak potom možno poštár..?
MIŠO ILČÍK: Poštár zvoní dvakrát.
TUROŇ-ZBOJNÍK: Možno máme pokazený zvonček. Ale nie… v ktorom
uchu mi zvoní?
MIŠO ILČÍK: Ak si neabsolvoval zápal stredného ucha, tak možno
práve v tomto.
TUROŇ-ZBOJNÍK: Neabsolvoval som, lebo poslednú zápalku som
spotreboval na podpálenie kaštieľa.
MIŠO ILČÍK: Podpálil si?
TUROŇ-ZBOJNÍK: Nepodpálil. Vtedy som zistil, že proti vetru sa šťať nedá,
a ani zápalka dlho nehorí.
MIŠO ILČÍK: Šťať sa dá.
TUROŇ-ZBOJNÍK: Dá?
MIŠO ILČÍK: Skúsil som. Dá. Neodporúčam.
TUROŇ-ZBOJNÍK: Nuž a ja som vtedy chcel prihlásiť patent na inováciu
zápalky.
MIŠO ILČÍK: Aký?
TUROŇ-ZBOJNÍK: Aby sa hlavička vyrábala na opačnej strane.
MIŠO ILČÍK: A čo ti povedali?
TUROŇ-ZBOJNÍK: Že je to somárina.
MIŠO ILČÍK: A ty?
TUROŇ-ZBOJNÍK: Predal som nápad Číňanom. Podľa nich je to kultúrno-
revolučný prevrat vo výrobe zápaliek. A pod vplyvom
toho začali vyrábať zapaľovače. A upravili známe čínske
porekadlo, že každá zápalka má dva konce…
MIŠO ILČÍK: (Smutne) A ja iba jeden…
TUROŇ-ZBOJNÍK: Číňania sa činia… a potom vyčíňajú… Od slov prechádzajú
k výčinom. … Nerozmokne?
MIŠO ILČÍK: Číňan? Nie. Ukryje sa do butiku.
TUROŇ-ZBOJNÍK: Ale nie, lístoček… štvorrohý…
MIŠO ILČÍK: A čo ja viem? Lístkové cesto by rozmoklo. Prečo sa pýtaš7
TUROŇ-ZBOJNÍK: Len tak. Bohvie, čo v ňom stojí?
MIŠO ILČÍK: A čo v ňom visí…(Nôti. ale potichu, aby chlapcov nezobudil)
Lístoček z brezy dolu vodou pláva …
TUTROŇ-ZBOJNÍK: Ja nie o tom, o tom, čo nám doletel.
MIŠO ILČÍK: Ahá! A ja som na neho už celkom zabudol. Bohvie, čo v
ňom stojí…
TUROŇ-ZBOJNÍK: Veď sa pozri.
MIŠO ILČÍK: Prečo ja? Dnes otvoríš lístoček, a odrazu si bez prstov,
ani nevieš ako a prečo. Alebo ti brucho rozpára a črevá
z teba vyjdú. Nik nám nevolal, že tu máme umiestnenú
bombu?
TUROŇ-ZBOJNÍK: A kto by nám volal? Aj tak tu nikto nedvíha telefóny.
MIŠO ILČÍK: Tak sa pozri… Na ten lístoček…
TUROŇ-ZBOJNÍK: Prečo práve ja? Ja nie som na hlavu padnutý. Aj antrax
v ňom môže byť. Floki, poď sem! K nohe!
FLOKI: (Pribehne a postaví sa na zadné labky. )
TUROŇ-ZBOJNÍK: Dones lístoček pánovi, dones…
FLOKI: (Vydriape sa na strom a lístoček donesie spolu s valaškou.)
MIŠO-ILČÍK: Ha-ha, pánovi… akému pánovi?
TUROŇ-ZBOJNÍK: Vieš, Mižu, ty si ešte mladý, taký grínhorn, ale ja (buší sa
do pŕs) Ja som PÁN zbojník!
MIŠO ILČÍK: Dobre sa búši do pŕs tomu, kto nijaké nemá.
TUROŇ-ZBOJNÍK: Nie každý dostal šancu stať sa kulturistom. Ja som aj
hnoj kydal, a nehanbím sa za to. A bez proteínov. …
No pozri sa konečne, čo nám to píšu.
MIŠO ILČÍK: (Preberie od Flokiho valašku aj s lístočkom. Zažne
petrolejku. Číta, alebo sa aspoň tak tvári) Tu je adresa.
Zbojnícky kapitán Juraj od Jánošíkov z Terchovej,
poddaný grófa Andrássyho, bytom Terchová,
prechodný pobyt Zbojnícka chata na Horehroní na
vysokej divej poľane číslo neudané. Adresa je správna,
sem to patrí. Ale – kde je Jánošík?
TUROŇ-ZBOJNÍK: Nepovedz!!! Otvor to!
MIŠO ILČÍK: Listové tajomstvo…
TUROŇ-ZBOJNÍK: Je to do vlastných rúk? Nie je. Tak sa neondej.
MIŠO ILČÍK: (Otvorí list a očami číta) Fíha! Veď je to povolávací rozkaz.
TUROŇ-ZBOJNÍK: Kam nás pozývajú?
MIŠO ILČÍK: Nás nie, iba Jánošíka. Do krčmy. Vraj má prísť na
hrachovú polievku.
TUROŇ-ZBOJNÍK: Je to doporučené?
MIŠO ILČÍK: Nie je.
TUROŇ-ZBOJNÍK: Tak sa tvárme, že sme to neprevzali. Keby na lokše,
nepoviem, ale na polievku, hrachovú… samé prdy…
(Zoberie lístoček, priondie ho naspäť k valaške a valašku
zatne do pôvodného stavu. ) Nažerie sa hrachu a budeme
tu mať smrad.
MIŠO ILČÍK: (Zazíva) Nepospíme si ešte? Do rána je dlhá chvíľa,
vyprevaď ma moja milá…
TUROŇ-ZBOJNÍK: Slnko už dávno vystúpilo nad hory. Radšej nie, mohli by
sme prespať svoju dobu.
MIŠO ILČÍK: Pravdu máš. Radšej Jolanku, holubičku moju, ako svoju dobu.
TUROŇ-ZBOJNÍK: Našiel som kompromisné riešenie: Ty prespíš moju a
ja na oplátku tvoju dobu a sme si kvit.
MIŠO ILČÍK: Ja som vedel, že dvaja súdni zbojníci sa vždy dohodnú.
D r a g o ilustroval: M. Stano
(Po k r a č o v a n i e )
Hm, Mikabáčik, zacnelo sa mi za nejakým... ...
Celá debata | RSS tejto debaty